Poslanci prelomili veto pri zákone o sudcoch a prísediacich

Róbert Fico v NR SR.Foto: SITA/Jozef JakubčoBRATISLAVA 1. februára (WEBNOVINY) - Zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete, verejné výberové konania na miesta sudcov a predsedov súdov, verejné justičné skúšky či zrušenie odmien sudcom zavádza novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú dnes opätovne schválil parlament. Právna norma patrí k opatreniam, ktorými chce vládna koalícia SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd a KDH otvoriť justíciu verejnosti a verejnej kontrole. Pôvodne ju parlament schválil už v decembri, pre výhrady prezidenta Ivana Gašparoviča sa ňou však dnes musel zaoberať znova.


Novela ukladá Ústavnému súdu SR a všeobecným súdom povinnosť zverejňovať a sprístupňovať všetky právoplatné rozhodnutia na internete. Neprávoplatné a procesné rozhodnutia budú súdy zverejňovať na základe žiadosti. Voľné miesta sudcov sa po novom budú obsadzovať výlučne výberovým konaním. Výberové konanie bude otvorené pre všetky osoby, ktoré spĺňajú zákonné podmienky, teda pre sudcov aj nesudcov.

Ruší sa tiež inštitút justičných čakateľov. Súčasní justiční čakatelia sa môžu stať vyššími súdnymi úradníkmi alebo odísť z justície. To by pre nich znamenalo odstupné. Justiční čakatelia tak podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej stratia neopodstatnenú výhodu pri obsadzovaní miest sudcov, keďže dnes sa voľné miesto sudcu obsadzuje justičným čakateľom. Ak by súčasný systém zostal v platnosti, najbližších päť rokov sa na súdy nedostane nikto okrem justičných čakateľov. Otvorenosť, ktorú v justícii presadzuje, je podľa Žitňanskej najlepšia a najmenej politická forma kontroly, lebo verejnosť nepatrí žiadnej politickej strane.

Výberové konania na miesta sudcov budú vždy verejné, verejne dostupné budú i žiadosti o voľné miesta sudcov, vrátane ich životopisov, mená členov výberovej komisie sa zverejnia 15 dní pred začiatkom výberového konania. Ktokoľvek bude môcť vzniesť voči uchádzačovi o funkciu sudcu akúkoľvek výhradu, ktorá bude predložená výberovej komisii.

Schválená novela tiež mení spôsob tvorby výberovej komisie, jeden člen bude z kandidátov Súdnej rady SR, jeden z kandidátov Národnej rady SR, dvaja z kandidátov vymenovaných ministrom a jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa funkcia obsadzuje. Úprava preferuje najmä osoby z akademickej obce a neziskového sektora, nevylučuje však účasť zástupcov právnických profesií ako sudcov a advokátov. Podobne sa bude postupovať pri výberových konaniach na predsedov súdov.

Šikanovaniu sudcov má zabrániť ustanovenie, podľa ktorého možno sudcu preradiť na inú agendu iba s jeho súhlasom, respektíve bez jeho súhlasu len po predchádzajúcom prerokovaní sudcovskej rady v prípade zmeny rozvrhu práce v dôsledku nerovnomerného zaťaženia sudcov či zabezpečenia riadneho chodu súdu. O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu by v budúcnosti nemal rozhodovať minister spravodlivosti, ale disciplinárne senáty. Zruší sa aj časové obmedzenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Dnes je toto pozastavenie limitované zákonom pri trestnom stíhaní sudcu na maximálne tri roky a pri disciplinárnom stíhaní sudcu na dva roky. Tieto konania však podľa ministerky trvajú dlhšie a preto sa vláda rozhodla pre zrušenie časového obmedzenia dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu.

Rezort zjemnil navrhované ustanovenie, ktoré znemožňovalo ujať sa funkcie sudcu počas piatich rokov od ukončenia pôsobenia vo vysokej verejnej funkcii, napríklad prezidenta, člena vlády či poslanca. Po novom by sudca, ktorý skončí v spomínanej funkcii, mohol súdiť, nesmel by však byť počas piatich rokov predsedom alebo podpredsedom súdu. Predišlo by sa tak v budúcnosti prípadom, keď sa z ministra spravodlivosti stal zo dňa na deň predseda Najvyššieho súdu SR.

Sudcovia budú podávať podrobnejšie majetkové priznania ako doteraz. Sudcovia budú informovať o každej hnuteľnej veci v hodnote nad 6 600 eur, deklarovať budú aj majetkové pomery manželov a neplnoletých detí. Majetkové priznania budú natoľko podrobné, aby z nich bolo jasné, akým majetkom ich predkladatelia reálne disponujú. Súdna rada bude musieť priznania zverejniť na internete každoročne do 30. júna.

Podľa tieňového ministra spravodlivosti a poslanca Smeru-SD Róberta Madeja schválená novela nerešpektuje trojdelenie moci v štáte a neprimerane zasahuje do nezávislosti súdnictva. Avizoval preto aj možné podanie na ústavný súd.

Novela nadobudne účinnosť 1. mája 2011.