Poslanci odobrili pristúpenie k zákazu používania kazetovej munície

Bratislava 26. júna (TASR) - Slovenská republika by mala pristúpiť k medzinárodnému Dohovoru, ktorý zakazuje používanie kazetovej munície. Poslanci NR SR dnes tento krok odobrili 128 hlasmi, posledné slovo bude mať ešte prezident SR Andrej Kiska. Pre Slovensko by tak od 1. januára budúceho roka boli záväzné jednotlivé články Dohovoru, ktoré napríklad hovoria o zákaze používania kazetovej munície, ako aj jej vyvíjaní, vyrábaní, skladovaní či prevedení na iných.


To sa v primeranej miere uplatní na letecké bomby malého kalibru, ktoré sú skonštruované tak, aby boli rozptýlené či vypustené zo zásobníka pripevneného k lietadlu. Dohovor sa netýka mín. Na zničenie skladových zásob je stanovených osem rokov, ktoré je možné vo výnimočnom prípade predĺžiť na 16 rokov.

Minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) informoval, že s likvidáciou časti zásob by nám mohla pomôcť niektorá z členských krajín NATO. Tá by ju podľa jeho slov zlikvidovala na vlastné náklady. Slovensko by v tomto prípade zabezpečilo iba bezpečnú dopravu. O ktorú krajinu by mohlo ísť, ani množstvo munície minister nespresnil. "Keďže je to finančne náročné, riešime to jednak vlastnými silami a už sme aj začali, ale rokujeme aj s partnermi a možno v krátkom čase prídeme s dohodou, že nám pomôžu aj naši alianční partneri," povedal Glváč.

Ako TASR informovalo ministerstvo obrany, doteraz bolo v rámci akčného plánu realizácie záväzkov SR vyplývajúcich z dohovoru zničených 74 kusov munície Agát a jedna bombová skriňa RBK. V zásobách ozbrojených síl sa nachádza celkovo 764 kazetových bômb a rakiet, v ktorých je ďalšia submunícia. S raketami bude zničená aj ich pohonná časť. Náklady na likvidáciu sa odhadujú na 5,5 milióna eur, ktoré budú vynaložené v rokoch 2016 až 2023.

Dohovor o kazetovej munícii nadobudol platnosť 1. augusta 2010. Na základe rozhodnutia vlády sa Slovensko nepripojilo k prvým signatárom. K 2. januáru tohto roka sa ho zaviazalo rešpektovať 116 štátov, a to vrátane takých, ktoré kazetovú muníciu držia, vyrábajú a používajú. Ratifikačný proces ukončilo 89 krajín.

Kazetová munícia, nazývaná aj kontajnerová, obsahuje stovky menších bômb, ktoré sa po zhodení z lietadiel alebo odpálení delostrelectvom rozptýlia na širokej ploche. Jej negatívom je jej malá presnosť, veľký rozptyl a vysoký počet nevybuchnutých pozostatkov. Tie sa potom veľmi ťažko lokalizujú a odstraňujú, čím sa stávajú smrtiacim nebezpečenstvom pre civilné obyvateľstvo, pretože pri akejkoľvek manipulácii s nimi - i náhodnej môžu kedykoľvek explodovať.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR