|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
06. februára 2007
Poslanci NR SR schválili komplexnú úpravu autorského práva
Komplexnú novelu autorského zákona, ktorá do slovenskej legislatívy zavádza príslušnú európsku smernicu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, schválila dnes Národná rada SR. ...
Zdieľať
BRATISLAVA 6. februára (WEBNOVINY) - Komplexnú novelu autorského zákona, ktorá do slovenskej legislatívy zavádza príslušnú európsku smernicu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, schválila dnes Národná rada SR. Novelizácia odstraňuje existujúce rozdiely v právnych úpravách pri vymáhaní práv duševného vlastníctva členských štátov EÚ, ktoré predstavujú významnú prekážku rozvoja vnútorného trhu, a zabraňuje falzifikovaniu, pirátstvu a ďalšiemu porušovaniu práv duševného vlastníctva. Slovensko musí smernicu zapracovať do národnej legislatívy najneskôr do 18. marca, inak nám hrozí pokuta od Európskej komisie minimálne 25 miliónov korún. Normu zákonodarcovia prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.
Poslanec Jozef Rydlo zo SNS v rozprave upozornil na to, že návrh neobsahuje ustanovenia, ktoré by sa týkali kníh publikovaných on-line na internete. Rydlo si myslí, že zákon by mal myslieť aj na takéto publikácie a preto očakáva, že dnes schválená novela bude v tomto smere novelizovaná. „Týmto publikáciám treba venovať zvýšenú pozornosť. Po stiahnutí z internetu miznú bez uchovania,“ vyhlásil. Upozornil na to, že napríklad česká legislatíva už myslí na tento typ literatúry a podľa neho aj slovenský autorský zákon by mal ustanoviť povinnosť uchovávať takéto diela v knižniciach. Minister kultúry Marek Maďarič nevylúčil, že po analýze uplatňovania zákona v praxi môže dôjsť k parciálnym novelám.
NR SR posunula návrh novely Občianskeho zákonníka, ktorý predložil poslanec za KDH Daniel Lipšic, do druhého čítania. Novelizácia má umožniť súdu vyhlásiť za neplatnú zmluvu, uzavretú za zjavne nevýhodných podmienok. Ako príklad uviedol zmluvy, kde občania pri nesplatení desaťtisícovej pôžičky prichádzajú o byt. Lipšic poukázal na množiace sa prípady, keď rôzne obchodné spoločnosti poskytovali fyzickým osobám pôžičky v hodnote desiatok tisíc korún, ktoré zabezpečovali prevodom bytu alebo domu dlžníka na spoločnosť, ktorá pôžičku poskytla. V prípade, ak dlžník nesplatil časť pôžičky alebo sa omeškal čo i len jeden deň, byt zostal spoločnosti, ktorá pôžičku poskytla.
Návrh rozširuje dôvody relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka. Doteraz platné ustanovenie považuje za neplatný len právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Za návrh, ktorý predložila opozícia, hlasovalo za 60 poslancov, proti bolo 56, zdržali sa 17 a jeden nehlasoval. Návrh podporili aj dvaja koaliční poslanci - Viera Mazúrová zo Smeru-SD a Peter Dubravay zo SNS. Ústavný zákon mal zabezpečiť, aby podmienky, za ktorých vstúpili občania do systému dôchodkového sporenia neboli menené v ich neprospech.
Návrh vyvolal ostrú výmenu názorov medzi koalíciou a opozíciou. Predseda SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu v rozprave prirovnal súčasnú vládu k boľševickej z roku 1948. Spomenul aktuálne tlaky vlády na zdravotné poisťovne, tendre, nezávislé regulačné úrady, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. "Niekedy volí vláda zastrašovanie, niekedy nátlak, niekedy upraví legislatívu," povedal Dzurinda. Vláde podobne ako v roku 1948 chýbajú podľa neho peniaze na kupovanie voličov. "Nemáte peniaze na valorizáciu detských prídavkov, odškodnenie klientov nebankových subjektov či zvýšenie platov zdravotníkov, tak ste prišli na to, že najjednoduchšie je ukradnúť," povedal.
Predloženie návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkovom sporení je zo strany opozície len politikárčenie a vykopávanie otvorených dverí. Konštatoval to minulý týždeň poslanec za Smeru-SD Róbert Madej. Zákon má byť zrozumiteľný a jasný a to podľa Madeja tento návrh nespĺňa a pri aplikácii by spôsoboval veľké množstvo problémov. Právny systém podľa neho nepripúšťa prijímať zákony, ktoré bránia meniť iné zákony. "Kto bude rozhodovať, čo je v prospech a čo v neprospech sporiteľa?," opýtal sa ďalej Madej.
Otcovia nebudú mať zo zákona nárok na tzv. týždňovú otcovskú dovolenku po narodení dieťaťa, tak ako to navrhoval poslanec KDH Július Brocka. Parlament totiž dnes neposunul do druhého čítania jeho návrh novely Zákonníka práce. Brocka chcel, aby mal otec nárok na týždeň dovolenky navyše do mesiaca po narodení dieťaťa. Ak by ju nevyčerpal, zamestnávateľ by mu ju nemusel preplatiť. Brocka pri predkladaní návrhu zdôraznil, že by takéto opatrenie „zlepšilo atmosféru v rodine a pomohlo manželke pri návrate z pôrodnice“. Spokojný zamestnanec pracuje lepšie, doplnil.
Viacerí koaliční poslanci v rozprave tvrdili, že v novele nie je vyriešená otázka finančného krytia. Brocka s tým nesúhlasil. Zdôraznil, že by išlo o zákonnú dovolenku a hradil by ju teda zamestnávateľ. Poslanec KDH pripomenul, že ľudia sú prevažne zamestnaní v súkromnom sektore a preto by novela mala minimálny dopad na štátny rozpočet. Presné náklady nie je možné určiť, lebo to závisí od toho, koľko otcov by takúto dovolenku využilo. Ak by ju využilo 70 % otcov, ktorým sa narodilo v danom roku dieťa a ich mzda je na úrovni 70 % priemerného zárobku, finančný dopad by bol asi 170 miliónov korún, dodal.
Poslanec Smeru-SD Robert Madej konštatoval, že návrh má aj pozitíva aj negatíva. Myslí si však, že o takomto návrhu by sa mohlo diskutovať pri komplexnej novelizácii Zákonníka práce a nie ísť cestou malých noviel tejto normy.
Rok 2007 vyhlásil predseda parlamentu Pavol Paška spolu s predsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja Pavlom Sedláčkom za Rok Jozefa Miloslava Hurbana. Aj takýmto spôsobom a viacerými sprievodnými akciami si pripomenieme 190. výročie narodenia a 120. výročie úmrtia tohto významného predstaviteľa štúrovskej generácie a prvého predsedu Slovenskej národnej rady, ktorý bol rodák z Beckova (okr. Nové Mesto nad Váhom).
„Slovensko má iba nemnoho velikánov, ktorí si zasluhujú tak veľkú pozornosť a úctu všetkých občanov. Hurban, ktorý je jeden z najvýznamnejších slovenských dejateľov, je úzko spätý aj s históriou NR SR a so vznikom slovenskej štátnej reprezentácie,“ pripomenul Paška. Na vyhlásení zaznela aj slávnostná fanfára, ktorú Vladimír Kočický skomponoval špeciálne na túto príležitosť. Na slávnostnom vyhlásení sa zúčastnili aj príbuzne J. M. Hurbana. Parlament o vyhlásení roku J. M. Hurbana rozhodol 30. januára.
Oddnes je vo foyer slovenského parlamentu výstava fotodokumentov pripomínajúca život a dielo J. M. Hurbana. Táto výstava bude neskôr putovať po celom Slovensku. V marci v Beckove otvoria celoročnú expozíciu venovanú známemu rodákovi. V apríli bude v Trenčíne celoslovenský seminár pre pedagogických pracovníkov o živote a diele J. M. Hurbana. V auguste si pripomenieme 160. výročie zasadnutia spolku Tatrín v Čachticiach. Na J. M. Hurbana ako prvého predsedu SNR sa bude spomínať v septembri v múzeu Slovenských národných rád v Myjave. Rok J. M. Hurbana vyvrcholí vo februári budúceho roka v Hlbokom, kde pred 120 rokmi zomrel. Ministerstvo školstva sa podľa Tomana k oslavám taktiež pripojí, v polovici februára vyhlási literárnu súťaž venovanú Hurbanovi.
Jozef Miloslav Hurban bol prvý predseda Slovenskej národnej rady, slovenský spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 - 1849. Bol vydavateľom a redaktorom najstaršieho literárneho periodika v Strednej Európe - Slovenských pohľadov, ktoré vychádzajú dodnes ako najstarší stredoeurópsky literárny časopis. Asistoval pri tvorbe novej spisovnej slovenčiny a organizačne ju presadzoval v almanachu Nitra. V júli 1843 na fare v Hlbokom spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom sa rozhodli uzákoniť novú spisovnú normu, tzv. Štúrovu slovenčinu ako celonárodný literárny jazyk Slovákov, a to na základe dovtedajšieho stredoslovenského nárečia.
SITA