Poslanci budú rozhodovať o daniach a Zákonníku práce

BRATISLAVA 16. októbra (WEBNOVINY) - Novela Zákonníka práce, zvyšovanie daní pre firmy a lepšie zarábajúcich zamestnancov, zmena spôsobu určovania cien liekov ako aj prvá fáza reformy štátnej správy čakajú na poslancov počas 8. schôdze parlamentu, ktorá sa začína dnes o 13:00.


Právna norma, predložená ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jánom Richterom, od začiatku budúceho roka obnovuje súbeh výpovednej lehoty a odstupného pri prepustení zamestnanca s pracovným pomerom dlhším ako dva roky.

Výška odstupného má závisieť od počtu odpracovaných rokov. Zmeny by mali nastať aj pri reťazení pracovných pomerov uzatvorených na určitý čas.


Zákonník čakajú aj ďalšie zmeny

Kým v súčasnosti možno pracovný pomer uzatvorený na určitý čas dohodnúť najdlhšie na tri roky a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac trikrát, po novom by malo byť možné takýto pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dva roky.

Zamestnávateľ ho pritom bude môcť predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Rezort práce však upustil od toho, aby sa tieto obmedzenia vzťahovali aj na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.

Novela Zákonníka práce zároveň vypúšťa niektoré znaky definície závislej práce. Ide o znaky, ktoré hovoria o vykonaní na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a o tom, že ide o výkon práce, kde sa opakujú určené činnosti.

Ministerstvo práce chce spresnením definície závislej práce zabrániť tomu, aby zamestnanci boli nútení k zmene svojho pracovného statusu, ak majú naďalej vykonávať tú istú prácu. ň


Vyšší príjem zdania viacej

Poslanci v prvom čítaní prerokujú aj novelu zákona o dani z príjmov, ktorá od začiatku budúceho roka zavedie viaceré zmeny v daňovej oblasti. Rezort financií návrhom zvyšuje sadzbu dane z príjmov pre právnické osoby na 23 percent.

V prípade fyzických osôb sa má uplatňovať 19-percentná sadzba zo základu dane do výšky 176,8-násobku platného životného minima, a pri základe dane presahujúcom túto hranicu už 25-percentná sadzba.

Vyššia daň sa tak bude týkať ľudí, ktorých príjem presahuje hranicu okolo 3 300 eur. Zároveň sa obmedzí možnosť uplatnenia 40-percentných paušálnych výdavkov zavedením ich maximálnej výšky v sume 5 040 eur ročne, respektíve 420 eur mesačne.

Tiež sa ruší možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností.

Ceny liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín by na Slovensku nemali byť vyššie ako priemer troch najnižších cien v Európskej únii. Predpokladá to návrh novely zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, ktorý plénum prediskutuje v prvom čítaní.

Vláda rovnako v novele zákona o liekoch navrhuje zákaz vernostných systémov na lieky na predpis, ako aj zrušenie reťazcov verejných lekární. Podľa rezortu zdravotníctva tieto opatrenia s marketingovým charakterom oslabujú odborný a zdravotnícky charakter činnosti lekární.


Špecializované krajské úrady zaniknú

Národná rada bude definitívne rozhodovať aj o štarte prvej etapy reformy štátnej správy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa). Novela zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe počíta so zánikom 64 špecializovaných krajských úradov.

Pri zrušení krajských školských úradov, krajských stavebných úradov a územných vojenských správ prejdú ich kompetencie na obvodné úrady v sídlach krajov, keďže na nižšej úrovni v súčasnosti tieto úrady nemajú ekvivalent.

Pôsobnosť ostatných rušených úradov prejde na obvodné úrady v sídlach krajov príslušnej existujúcej špecializovanej miestnej štátnej správy.

Týka sa to krajských úradov životného prostredia, krajských pozemkových úradov, krajských lesných úradov, krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a katastrálnych úradov na úrovni kraja.

Po novom obvodné úrady nebudú mať postavenie rozpočtových organizácií, ale len preddavkových organizácií, pričom budú financované z rozpočtu ministerstva vnútra. Rovnako ako doteraz bude prednostu obvodného úradu vymenúvať vláda na návrh ministra vnútra.

Status rozpočtovej organizácie stratí podľa legislatívy 90 úradov, medzi nimi 50 obvodných úradov, osem krajských riaditeľstiev Policajného zboru a osem krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru.

Plénum bude hlasovať aj o novele zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS, ktorou chce vláda Smeru-SD zachovať úhrady za rozhlas a televíziu.

Takzvané koncesie by podľa v súčasnosti platného zákona mali od začiatku budúceho roka spolu so zmluvou so štátom zaniknúť a nahradiť ich mala priama dotácia zo štátneho rozpočtu.

Výška úhrady sa meniť nemá, napríklad sadzba pre fyzickú osobu ostáva 4,64 eura mesačne.


Sudcu môžu preradiť

Zmeny čakajú aj advokátov a súdy. Noví advokáti by podľa novely zákona o advokácii mali v budúcnosti spĺňať prísnejšie kritériá prípravy na toto povolanie. Právna norma obnovuje požiadavku, aby sa advokátom mohol stať len ten, kto absolvuje päťročnú koncipientsku prax.

Takýto stav platil pred rokom 1999. V súčasnosti platná trojročná prax sa podľa ministerstva spravodlivosti ukázala ako nedostatočná. Prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k právnej norme o advokácii chcú poslanci Smeru-SD novelizovať aj zákon o súdoch.

Navrhujú umožniť dočasné pridelenie sudcu na dva z troch rokov aj na súd vyššieho alebo nižšieho stupňa, čo dnes možné nie je. Sudcovia môžu byť dočasne pridelení iba na súd rovnakého stupňa.

Poslanci si vypočujú aj Správu o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2011 a Správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2011.