Posilnenie rozvojovej spolupráce musí ísť paralelne s jej skvalitnením

Bratislava 13. februára (TASR) – Skôr ako Slovensko nasmeruje viac financií do rozvojovej spolupráce, treba ju skvalitniť a zefektívniť a rozšíriť jej kapacity. Na konferencii v Bratislave venovanej zhodnoteniu Európskeho roka rozvoja 2015 to dnes uviedol Michal Mlynár, generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej a humanitárnej pomoci ministerstva zahraničných vecí.


Aj v tomto roku Slovensko smeruje do oblasti rozvojovej spolupráce iba 0,09 percenta HDP krajiny, namiesto 0,7 percenta z HDP, ku ktorým by sa malo blížiť. „Samozrejme, nie som spokojný, pretože neplníme medzinárodné záväzky, ktoré sme na seba prevzali,“ vysvetlil Mlynár pre TASR. Domnieva sa však, že v súčasnej dobe by viac peňazí nepomohlo. „Musí to ísť paralelne z rozširovaním nástrojov,“ uviedol na konferencii, ktorú zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a združenie Paneurópska únia na Slovensku.

Z celkového objemu zhruba 56 miliónov eur predstavujú v tomto roku príspevky do medzinárodných fondov približne 50 miliónov eur. Na bilaterálnu rozvojovú pomoc je vyčlenených 6,7 milióna eur. Táto suma by sa mala podľa Mlynára začať zvyšovať o 10 percent ročne, pričom tento rok k tomu zatiaľ nedošlo.

„Rokovania neboli formalizované do podoby nejakého rozhodnutia, ale taká je predbežná dohoda ministerstva zahraničných vecí z ministerstvom financií,“ informoval. Pozitívny posun očakáva od nového zákona o rozvojovej spolupráci, ktorý začal platiť od 1. januára 2016. „Sľubujeme si od neho zefektívnenie a spružnenie systému rozvojovej pomoci a rozšírenie nástrojov, najmä pokiaľ ide o humanitárne projekty, o takzvané blokové dotácie, ale aj pokiaľ ide o širšie zapájanie podnikateľov,“ doplnil.

Jeden z ambasádorov Európskeho roku rozvoja 2015 na Slovensku Marián Čaučík sa domnieva, že v rámci usporiadaných aktivít sa podarilo verejnosti priblížiť dôležitosť tejto témy. Nevyužitou príležitosťou podľa neho bolo, že sa nepodarilo na vládnej úrovni dosiahnuť zvýšenie rozpočtu na rozvojovú spoluprácu.

„V takom rámci, akým bol Európsky rok rozvoja, pri tom, že je tu jednofarebná vláda a štátny rozpočet sa dobre vyvíjal, sme mohli urobiť ďalší krok v tomto smere,“ uviedol riaditeľ programu rozvojovej spolupráce eRko, ktorý v týchto voľbách kandiduje za KDH. Ľudia na Slovensku zo skúseností Čaučíka dokážu pochopiť potrebnosť rozvojovej spolupráce.

„Prostriedky, ktoré dáme ročne do rozvojových krajín, sú veľmi malé v porovnaní s inými rozpočtami tu na Slovensku. Keď ľuďom vysvetlíte, do akých projektov, na aké výdavky idú a priblížite im situáciu, tak to chápu a sú ochotní prispieť,“ vysvetlil organizátor jednej z najväčších celoslovenských zbierok Dobrá novina.

Slovensko sa v rámci rozvojovej spolupráce dlhodobo orientuje na tri programové krajiny – Keňa, Moldavsko a Afganistan, kde putuje najviac pomoci. Ďalej na šesť takzvaných projektových krajín – Bosna a Hercegovina, Albánsko, Kosovo, Ukrajina, Gruzínsko a Bielorusko.

Okrem toho sa vláda snaží podporiť slovenské mimovládne organizácie, ktoré už viac ako dekádu pôsobia na území Južného Sudánu. Od januára tohto roka bola do takejto kategórie oblastí z mimoriadnymi humanitárnymi a rozvojovými potrebami zaradená aj Sýria a s ňou susediace krajiny Blízkeho a Stredného východu, a to najmä z ohľadom na prebiehajúcu migračnú krízu.

Tu chce Slovensko realizovať najmä vzdelávacie programy zamerané na deti. „Vychádzame z toho, že posilnenie sektora vzdelávania napomôže k zlepšeniu podmienok v týchto krajinách, aby nedochádzalo k migrácii v takých veľkých počtoch,“ priblížil Mlynár. Aktivity v tomto smere sa začali už v závere minulého roku, pričom v týchto dňoch vláda vyčlenila ďalších 500.000 eur na vzdelávacie aktivity v Sýrii, Libanone, Jordánsku a v severnom Iraku, ktoré realizujú slovenské mimovládne organizácie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR