Poruchy pamäti môže spôsobiť aj stres

BRATISLAVA 19. marca (WEBNOVINY) - Príliš veľký alebo dlhodobý stres môže vyvolať u človeka podobné príznaky ako Alzheimerova choroba. Poruchy krátkodobej pamäti môžu vyvolať falošný strach, že ide o ochorenie. Napriek tomu, že to nemusí byť pravda, dlhodobý stres vplýva na ochorenia mozgu a problémy s pamäťou. "Keď sme v strese, sme stiahnutí, zle dýchame, menej sa okysličujeme, to menšie okysličovanie má vplyv na mozog, v tom okamihu neuróny trpia, neodovzdávajú informáciu a začne sa ten kolotoč. Ale samotné ochorenie je organické, pri ňom nastáva už aj organická porucha," uviedla v rozhovore pre agentúru SITA správkyňa Nadácie Memory Alžbeta Veselá. Nadácia založila v roku 2002 Centrum Memory - preventívne diagnostické vzdelávacie centrum a špecializované zariadenie pre ľudí s Alzheimerovou chorobou, ktoré dnes pri príležitosti Týždňa mozgu zorganizovalo Deň otvorených dverí.


Mnoho ľudí pozná, keď si doma zabudne kľúče alebo zabudne, kam čo položili. Je to však možné rozoznať od poruchy pamäti a možných príznakov Alzheimerovej choroby. "Poruchy pamäti sú dlhotrvajúce, to znamená, že si v pamäti nevybavíte, kde tie kľúče sú. To znamená, že porucha pamäti je vážna, že odchádza v krátkodobej pamäti priestorová a časová orientácia - to znamená, že ľudia sa môžu stratiť, keď idú von. Mnohokrát to príbuzní zistia na základe takýchto situácií, že príbuzný odíde vysypať smeti a nevráti sa domov, alebo vidia, že doma sa začne obviňovanie - ty si mi schoval peniaze, ty si mi zobral to a to," vysvetlila príznaky Alzheimerovej choroby Veselá. Ako dodala, obviňovaním sa pacienti často bránia, keď si nepamätajú, kam svoje veci odložili.

Alzheimerova choroba je deštruktívne ochorenie mozgu, ktoré lekári v súčasnosti nevedia liečiť. Na Slovensku sa odhaduje počet postihnutých na 40- až 50-tisíc. Aspoň miernou formou tohto ochorenia trpí 15 percent ľudí nad 65 rokov, uvádza stránka www.alzheimer.sk. Príčiny Alzheimerovej choroby nie sú známe, ale je niekoľko rizikových faktorov - abnormálne gény, faktory životného prostredia alebo vek. "Alzheimerova choroba je nevyliečiteľné ochorenie, ale farmakológiou a nefarmakologickými prístupmi sa dá veľmi intenzívne ovplyvniť priebeh ochorenia," uviedla Veselá. Medzi nefarmakologické prístupy liečby patria napríklad aktivizačné cvičenia na pohybovú koncentráciu, muzikoterapia, arteterapia, petterapia, tanečná terapia alebo kognitívna rehabilitácia - obdoba tréningov pamäti pre ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou. Všetky tieto druhy liečby je možné absolvovať v Centre Memory. O svoju pamäť by sa ale mali starať aj zdraví ľudia, a to napríklad lúštením krížoviek, sudoku, hraním pexesa alebo iných pamäťových hier. Dôležité sú aj prechádzky, počas ktorých sa lepšie okysličuje mozog.

Alzheimerova choroba sa niekedy označuje aj ako ochorenie rodiny. Pacient si niekedy veci neuvedomuje, ale rodina ich vníma a prežíva oveľa intenzívnejšie. "Slovenská Alzheimerova spoločnosť ponúka pomoc aj týmto rodinám, ktoré združuje a robí pre ne podporné skupiny," informovala Veselá. Ako uviedla, na ich stretnutiach sa hovorí o ochorení, starostlivosti o pacientov, o správnej komunikácii s nimi. "Funguje aj bezplatná infolinka, na ktorú môžu zavolať každú stredu od 17:00 do 20:00 na číslo 0800 157 777 a na tomto čísle je odborník, ktorý im pomôže odpovedať na ich problémy," dodala.

SITA