Portugalsko má požiadať o pomoc z eurovalu do konca roka

Foto: SITA/APBRUSEL 3. decembra (WEBNOVINY) - Portugalsko bude pravdepodobne potrebovať medzinárodnú finančnú pomoc od Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF) vo výške 45 mld. až 60 mld. eur, uvádza sa v analýze zverejnenej agentúrou Reuters.


Investori podľa analýzy očakávajú, že Portugalsko bude po Grécku a Írsku ďalšou krajinou, ktorá požiada o pomoc, pretože jej náklady na úvery stúpli nad udržateľnú úroveň, portugalská ekonomika nie je konkurencieschopná a jej rast je veľmi pomalý. Portugalský premiér Jose Socrates však aj naďalej trvá na tom, že jeho úsporné opatrenia, zvýšenie daní a zníženie platov vo verejnom sektor budú dostatočné na to, aby krajina nepriaznivú situáciu zvládla, konštatuje analýza agentúry Reuters.

Mnoho ekonómov si však podľa Reuters myslí, že poskytnutie finančnej pomoci je len otázkou času a niektorí dokonca očakávajú, že Portugalsko o finančnú pomoc požiada ešte do konca roka 2010. "Je veľmi pravdepodobné, že Portugalsko o finančnú pomoc požiada, a to možno už pred Vianocami. Závisí to na vývoji trhu v najbližších dňoch," povedal Jürgen Michels, analytik banky Citigroup. Žiadne rozhovory o finančnej pomoci zo strany EÚ a Medzinárodného menového fondu pre Portugalsko sa však podľa nemenovaných zdrojov z prostredia eurozóny zatiaľ nekonajú, uzatvára analýza .

Trichet pripustil, že euroval nemusí stačiť
Prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet pripustil, že zvýšenie prostriedkov v stabilizačnom mechanizme eurozóny môže byť potrebné. Európske vlády musia byť schopné reagovať na krízu a potrebujú nástroje vrátane stabilizačného fondu, ktoré budú vzhľadom na rozsah problémov dostatočné, povedal šéf ECB. Trichet zopakoval, že po štvrtkovom potvrdení úrokových sadzieb na rekordnom minime inštitúcia pokračuje v programe skupovania dlhopisov. "Je extrémne dôležité, aby všetky (opatrenia) boli primerané rozsahu výziev," povedal Trichet v súvislosti so špekuláciami, že 750 mld. eur, ktoré má v súčasnosti mechanizmus k dispozícii, nemusia postačovať.

Nemci ľutujú prijatie eura

Približne 60 % Nemcov si myslí, že krajina na prijatí spoločnej európskej meny stratila a darilo by sa jej lepšie, keby si ponechala nemeckú marku. Drvivá väčšina opýtaných si však myslí, že stabilné euro je v záujme Nemecka. Vyplýva to z prieskumu televízie ARD. Prieskum ukázal, že len 32 % Nemcov si myslí, že oni osobne si vďaka prijatiu eura polepšili a 57 % opýtaných si myslí, že Nemecko si malo ponechať nemeckú marku.

Celkovo 55 % z oslovených respondentov si myslí, že euro v najbližších rokoch stratí stabilitu a 66 % percent opýtaných sa obáva, že hodnota ich úspor môže byť pre dlhovú krízu znehodnotená. Až 88 % opýtaných si však myslí, že udržanie stability spoločnej európskej meny je v záujme najväčšej európskej ekonomiky a tri štvrtiny si myslia, že Nemecko nemá inú možnosť, než Írsko podporiť. Prieskum sa uskutočnil v období medzi 29. novembrom až 1. decembrom na vzorke 1 004 respondentov.
Európsky fond finančnej stability tzv. euroval vznikol v reakcii na nestabilitu, ktorú vyvolala grécka dlhová kríza.

Ide o systém záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. O pôžičku z EFSF v sume 85 mld. eur požiadalo Írsko. Zdroje vo fonde podľa niektorých analytikov nemusia postačovať v prípade, ak o pomoc požiadajú aj ďalšie krajiny.

Eurozóna neplánuje spoločnú fiškálnu politiku
Nemecko tvrdí, že neexistujú "žiadne plány ani požiadavky" na spoločnú fiškálnu politiku v eurozóne. Vyhlásil to v piatok hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert. Podľa Nemecka sú súčasné reformy bloku zamerané na užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti hospodárskej politiky. Španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero tento týždeň naliehal na predstaviteľov eurozóny, aby blok dospel k integrovanejšej fiškálnej politike a tiež k spoločnej hospodárskej politike, ktoré by zabránili vzniku takých tlakov, ktoré vyvolali dlhovú krízu v Grécku a Španielsku. "Neexistujú žiadne plány ani požiadavky na spoločnú fiškálnu politiku," povedal Seibert. "Rozhodujúca reforma Paktu stability a rastu je zameraná na užšiu spoluprácu v oblasti hospodárskej politiky," dodal.

Seibert ďalej povedal, že írsky príklad korporátnej dane ilustruje, že žiadne plány spoločnej fiškálnej politiky neexistujú. Dublin odmietol návrhy európskych politikov, vrátane Nemecka, aby na zníženie svojho deficitu zvýšil nízku firemnú daň. V eurozóne však prebiehajú diskusie vedené Francúzskom, že je potrebná nejaká forma fiškálnej únie alebo "hospodárskej vlády". Túto myšlienku od začiatku roku 2010 podporuje aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.