PORADŇA : Bojím sa, že prídem o miesto, a tak som radšej ticho

Pracujem ako predavačka v predajni potravín. Vedúci, ktorý je zároveň mojím zamestnávateľom, mi neposkytuje stravné lístky, len občas čaj, minerálku alebo niekoľko instantných polievok. Všetko v hodnote 100 až 150 Sk za mesiac. Nemám ani čas vyhradený na stravu, jem počas práce. Ak som sa v minulosti ozvala za svoje práva, reakcia vedúceho bola odrádzajúca. Bojím sa, že prídem o prácu, a tak som radšej ticho...

Stravovanie zamestnancov
Zabezpečiť zamestnancom stravovanie nie je len možnosť zamestnávateľa, nie je to ani jeho dobrá vôľa, ako si niektorí zamestnávatelia - najmä súkromní podnikatelia s malým počtom zamestnancov - vysvetľujú, ale je to jedna z jeho základných povinností voči zamestnancom. Zákonník práce zamestnávateľovi ukladá povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Pod pojmom stravovanie sa rozumie teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja. Niekoľko instantných polievok za mesiac, resp. čaj a minerálka povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie nenahradia.
Za pracovnú zmenu sa na účel stravovania rozumie výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Zamestnávatelia, ktorí majú malý počet zamestnancov a nemajú možnosť poskytovať im stravu vo vlastnom stravovacom zariadení, najčastejšie využívajú možnosť poskytnúť zamestnancom stravné lístky v takej hodnote, aby si zamestnanci mohli teplé jedlo zakúpiť v niektorom stravovacom zariadení v blízkosti pracoviska. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov vo výške najmenej 55 % ceny jedla (resp. stravného lístka) a tiež je povinný poskytnúť všetkým zamestnancom v trvalom pracovnom pomere príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu.
Príklad:
Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravné lístky v hodnote
  80 Sk
Zamestnávateľ prispeje na stravný lístok vo výške 55 %, t. j. 44 Sk
Zamestnávateľ poskytne príspevok zo sociálneho fondu napr. 3 Sk
Zamestnanec zaplatí za stravný lístok v hodnote 80 Sk 33 Sk   

Prestávky v práci
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút, keď jeho pracovná zmena je dlhšia ako štyri a pol hodiny. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.
Prestávky na jedenie a oddych sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny a nie je preto možné, aby zamestnanec odpracoval osem hodín bez prestávky a opustil pracovisko o pol hodiny skôr, pretože zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť túto prestávku najneskôr po šiestich hodinách práce a zamestnanec ju z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí využiť.
A čo môže zamestnanec robiť, ak sa nevie dovolať pravdy u zamestnávateľa? 
Jediná inštitúcia, ktorá môže a zo zákona vlastne musí zamestnancovi pomôcť, je inšpektorát práce, ktorý okrem iného zabezpečuje dohľad nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov upravujúcich najmä vznik, zmenu a skončenie právnych vzťahov, pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou,
2. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zaistenie bezpečnosti technických zariadení vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
3. mzdových predpisov,
4. záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.
Inšpektorát práce tiež vyvodzuje zodpovednosť za porušovanie vyššie uvedených predpisov a poskytuje poradenstvo zamestnávateľom, zamestnancom i fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi.

Lubomíra Laštúvková, personalistka