PORAD˛A

Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie mu patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

Keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za jednu hodinu práce vo sviatok jedna hodina náhradného voľna. V tom prípade mu však mzdové zvýhodnenie nepatrí. Keď zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie v takej výške, ako je uvedené vyššie. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ktoré dni sa považujú za sviatky, vyplýva zo zákona č. 241/1993 Zb. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
V súlade s týmto zákonom štátnymi sviatkami sú: 1. január, 5. júl,
29. august, 1. september a 17. november (sú dňami pracovného pokoja). 
Ďalšími dňami pracovného pokoja sú: 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september, 1. november, 24. december, 25. december a 26. december.
Soboty a nedele (dokonca ani Veľkonočnú nedeľu) zákon za sviatky nepovažuje, a tak ani neupravuje mzdové zvýhodnenie za prácu v tieto dni. Nevylučuje však individuálnu dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve.
Práca počas sviatku sa posudzuje odlišne u zamestnanca s mesačnou mzdou a u zamestnanca s hodinovou mzdou.
Keď je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou a sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, tento sa považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda, aj keď z dôvodu sviatku nepracoval. Tomuto zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy za sviatok a bude mu vyplatená nekrátená mesačná mzda.
Keď bude zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou počas sviatku pracovať, patrí mu dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok najmenej vo výške 50 % jeho priemerného zárobku.
Keď je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou a nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku za pracovné hodiny, ktoré z dôvodu
sviatku nemohol odpracovať. 
Keď však zamestnanec nepracoval preto, že z dôvodu striedania zmien pracovať nemal, teda dôvodom jeho neprítomnosti v práci nebol sviatok, ale deň nepretržitého odpočinku v týždni, neušla mu mzda, a teda nemá nárok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Čitateľ je odmeňovaný mesačnou mzdou. Podľa rozpisu služieb mal pracovať, avšak na jeho obvyklý pracovný deň pripadol sviatok, a preto nepracoval. Zamestnávateľ by mal tento deň považovať za odpracovaný deň a zamestnancovi by mal vyplatiť nekrátenú mzdu za daný mesiac.
Keby čitateľ v deň sviatku pracoval, zamestnávateľ by mu mal vyplatiť dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok najmenej vo výške 50 % jeho priemerného zárobku. Ak by pracoval v noci, tak okrem mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok mu musí vyplatiť aj mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu.
Lubomíra Laštúvková, personalistka