PORAD˛A

Pracujem v stavebnej firme, pracovnú dobu máme od 7.00 do 15.30 hodiny, ale často robíme aj dlhšie, niekedy 10 až 12 hodín denne. Práca nadčas by nám ani neprekážala, keby sme ju mali riadne zaplatenú. Náš problém je však v tom, že v pracovnej zmluve nemáme presne uvedenú výšku mzdy, ale „mzda podľa množstva a kvality vykonanej práce“. Niekedy napriek tomu, že za mesiac odpracujeme veľa nadčasov, máme mzdu nižšiu ako za mesiac, v ktorom sme odpracovali menej hodín. Zamestnávateľ tvrdí, že on má právo rozhodnúť, ako kvalitne sme pracovali, a na základe tohto rozhodnutia určiť výšku mzdy za daný mesiac. Môžeme sa nejako brániť, alebo má zamestnávateľ pravdu?

Pracovná zmluva je písomný dokument, ktorým sa zakladá pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zákonník práce stanovuje, že podstatnými náležitosťami pracovnej zmluvy sú:

l druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
l miesto výkonu práce,
l deň nástupu do práce,
l mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Okrem toho majú byť v pracovnej zmluve uvedené aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby.
Z otázky vyplýva, že najväčším problémom pisateľa sú mzdové podmienky. Z textu listu predpokladáme, že odborová organizácia v spoločnosti, v ktorej pracuje, nejestvuje, nemôže teda mať mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve. To znamená, že jediným dokumentom, v ktorom musia byť dohodnuté, je pracovná zmluva.
Zákonník práce presne nekonkretizuje, akým spôsobom majú byť mzdové podmienky dohodnuté, ale musia byť dohodnuté tak, aby nielen zamestnávateľ, ale aj zamestnanec vedel, za akú prácu dostane akú mzdu. Zamestnávateľ nemôže prideľovať mzdu len na základe svojho rozhodnutia.
Jediným obmedzením, ktoré Zákonník práce stanovuje, je minimálna mzda. Základná mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Výška minimálnej mzdy je v súčasnosti 6 900 Sk/mesiac alebo 39,70 Sk/hodina.
Keby teda pisateľ mal v pracovnej zmluve dohodnutú mzdu 48 Sk/hodina a potom napríklad  prémie alebo odmeny, o výške tejto druhej zložky mzdy by mohol zamestnávateľ rozhodnúť.
Keby mal v pracovnej zmluve dohodnuté, že vo výške mzdy má zohľadnenú aj prípadnú prácu nadčas, najviac však v súhrne 150 hodín ročne, za týchto 150 nadčasových hodín by mu nevznikol nárok na mzdu ani na mzdové zvýhodnenie.
Ak však prácu nadčas v pracovnej zmluve pisateľ takto upravenú nemá, za každú hodinu práce nadčas má nárok na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie minimálne 25 % jeho priemerného zárobku.
Na základe vyššie uvedeného pisateľovi navrhujeme, aby upozornil zamestnávateľa, že mzda v jeho pracovnej zmluve a pravdepodobne aj v zmluvách ďalších zamestnancov nie je dohodnutá v súlade so zákonom, a aby žiadal o nápravu.
 Ak zamestnávateľ nebude mať záujem mzdu v pracovných zmluvách upraviť, treba požiadať o pomoc inšpektorát práce.

Lubomíra Laštúvková, personalistka