Pomoc Grécku bez záruk by ministra Mikloša znepokojila

BRATISLAVA 6. septembra (WEBNOVINY) - Bez záruk za pomoc Grécku a silného záväzku krajiny ozdraviť svoje verejné financie by bol dôvod na znepokojenie.


Tvrdí to minister financií Ivan Mikloš v reakcii na aktuálny vývoj v súvislosti s pomocou Grécku a implementácii stabilizačných opatrení dohodnutých európskymi lídrami ešte v júli.


Dôvody na znepokojenie

„Ministerstvu veľmi záleží na podmienečnosti takýchto opatrení a preto považuje za potrebné opätovne pripomenúť, že Slovensko viackrát vyjadrilo silný záujem o záruku za prípadnú účasť na ďalšom programe, ako aj o jasný záväzok prijímateľa pomoci, že urobí všetky potrebné kroky na ozdravenie verejných financií a podujme sa na ekonomické reformy. Akékoľvek signály, že sa tak nedeje, sú dôvodom na znepokojenie,“ uvádza sa v Miklošovom vyhlásení.

Ministerstvo zároveň naďalej presadzuje názor, že rýchla implementácia záverov summitu eurozóny z 21. júla je potrebná pre zaručenie dostatočných zdrojov a účinných nástrojov na utlmenie rizika nákazy a preliatia rozpočtových a dlhových problémov, ktorým čelia niektorí členovia eurozóny.


Čaká ich horúca diskusia

Slovenská vláda tak podľa Mikloša bude o potrebných opatreniach, teda o dodatku k zmluve o EFSF a novele zákona o špecifických štátnych zárukách, diskutovať už v stredu 7. septembra, aby mohli byť čo najskôr prerokované v parlamente.

Vyhlásenie ministra financií pritom prichádza iba dva dni po tom, čo predseda SaS Richard Sulík v nedeľu vyhlásil, že slovenský parlament bude o navýšení Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) hlasovať najskôr v decembri.

Koaliční lídri sa navyše na augustovom rokovaní dohodli, že Slovensko by malo o týchto dokumentoch v parlamente rozhodovať ako posledná krajina eurozóny.

Vláda už pritom raz návrh novely zákona o špecifických štátnych zárukách, ktorý je potrebný na navýšenie účasti Slovenska v eurovale schváliť, na programe mala, na svojom rokovaní 21. augusta o nej však nerokovali. Mikloš vtedy povedal, že materiál odložil na žiadosť SaS práve pred spomínaným rokovaním koaličných lídrov, ktorí sa dohodli, že Slovensko má hlasovať posledné.