Poľský režisér Andrzej Wajda jubiluje, dožíva sa 90 rokov

Suwalki/Bratislava 6. marca (TASR) – Poľský divadelný a filmový režisér Andrzej Wajda jubiluje. Rodák zo Suwaliek v Poľsku bude mať v nedeľu 6. marca 90 rokov.


Narodil sa 6. marca 1926. Po štúdiách maliarstva na Akadémii krásnych umení v poľskom Krakove vyštudoval réžiu na Vysokej filmovej škole v poľskej Lodži. Úspech zaznamenal už svojím prvým celovečerným filmom Nepozvaní hostia (1955) z obdobia hitlerovskej okupácie Poľska. Ďalšie filmy Kanal (Kanály, 1957), Popiól i diament (Popol a diamant, 1958) mu priniesli už medzinárodný úspech. Mnohé jeho ďalšie diela získali prestížne ocenenia na festivaloch v talianskych Benátkach, nemeckom Berlíne, francúzskom Cannes, kanadskom Montreale, ruskej Moskve a v španielskom San Sebastiane. Tri z nich boli nominované na Oscara, a to Ziemia obiecana (Zasľúbená krajina, 1975), Panny z Wilka (Slečny z Vlčian, 1979), Czlowiek z zelaza (Človek zo železa, 1981).

Wajda je nositeľom viacerých významných poľských a medzinárodných ocenení napríklad francúzsky Rad čestnej légie, nemecký Veľký kríž za zásluhy. Čestný doktorát mu udelili niekoľkokrát (poľská Jagelovská univerzita v Krakove, univerzity vo Washingtone v Spojených štátoch amerických - USA, v talianskej Bologni, vo francúzskom Lyone a belgickom Bruseli). Získal aj niekoľko ocenení za celoživotné dielo: francúzskeho Césara, Európsku filmovú cenu Felix (1990), Zlatého Golema (MFF Praha 1996), Strieborného berlínskeho medveďa (MFF Berlín 1996) a Oscara (2000) za celoživotné dielo. Udelili mu ho ako vôbec prvému umelcovi zo strednej Európy. Je nositeľom aj mnohých poľských filmových ocenení. Napríklad sa stal historicky prvým laureátom Ceny Czeslawa Milosza za príspevok k americko-poľskému porozumeniu. Ocenenie nesie meno poľského exilového poeta, ktorého básne Wajda rád čítaval a udeľuje ho Veľvyslanectvo USA v Poľsku.

Svoje najlepšie diela z druhej polovice 50. rokov 20. storočia venoval tragickým osudom ľudí v období fašizmu alebo na rozhraní vojny a mieru. Spolu s Jerzym Kawalerowiczom a Andrzejom Munkom vytvorili základy štýlu známeho ako "poľská filmová škola". Wajdova filmová tvorba je námetovo pestrá, spracúval súčasné i historické témy, preslávil sa filmovými prepismi známych diel poľskej literatúry. Tak vznikli filmy napríklad Popioly (Popoly, 1965), Wesele (Svadba, 1973), Ziemia obiecana (Zasľúbená krajina, 1975) či jeden z jeho posledných filmov Tatarak (Svätá tráva, 2009).

Ako významná súčasť prodemokratických síl v Poľsku dokázal Andrzej Wajda vo svojej tvorbe divákom priblížiť aj chúlostivé témy. Vo svojich skorších prácach sa netajil kritickým postojom k povojnovému vývoju v socialistickom Poľsku. Medzi jeho práce s kritickým, politicko-spoločenským podtónom, venované povojnovým dejinám Poľska patria napríklad filmy Czlowiek z marmuru (Človek z mramoru, 1977), Czlowiek z zelaza (Človek zo železa, 1981), Dyrygent (Dirigent, 1980). Nakrútil aj viacero veľkofilmov predovšetkým s historickými témami, patria k nim Danton (1983), Korczak (1990), alebo Pan Tadeusz (Pán Tadeáš, 1999).

Jeho historický film Katyň z roku 2007 o masakre vyše 20.000 poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie, ktorej sa dopustili príslušníci sovietskej tajnej služby NKVD a o ktorej sa roky nesmelo hovoriť je v posledných rokoch jedným z najžiadanejších v mnohých krajinách a zadosťučinením pre mnohých. Film v roku 2008 nominovali na Oscara ako najlepší neanglicky hovoriaci film. Napriek tomu, že jednou z obetí v Katyni bol aj Wajdov otec, režisér sa vyslovil za prekonanie tragickej minulosti a zmierenie oboch národov. Začiatkom decembra 2010 mu pri návšteve Poľska odovzdal vtedajší prezident Ruskej federácie Dmitrij Medvedev vysoké ruské štátne vyznamenanie - Rad priateľstva za mimoriadny prínos pre rozvoj rusko-poľských vzťahov, pretože ako Medvedev povedal, Rusko si váži Wajdove diela.

Filmami z posledného obdobia sú snímky Wałęsa. Człowiek z nadziei (Walesa, človek z nádeje, 2013) a Powidoki (2016).

Svoju početnú zbierku cien obohatil režisér aj ocenením Zlatá kamera, ktoré dostal v Trenčianskych Tepliciach na Art Film Feste v roku 2006.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR