Poľsko si dnes pripomína 74. výročie vypuknutia Varšavského povstania

Varšava 1. augusta (TASR) - Poľsko si v stredu pripomína 74. výročie vypuknutia Varšavského povstania. Na spomienkových akciách sa zúčastňujú poľskí politici, vojnoví veteráni i radoví občania, informovala agentúra DPA.


Varšavské povstanie zorganizovala poľská povstalecká organizácia Krajinská armáda (Armia Krajowa). Jeho cieľom bolo oslobodiť Varšavu okupovanú Nemcami - pokiaľ možno ešte pred príchodom Červenej armády - a pomocou existujúcej a fungujúcej legitímnej štátnej správy tak znemožniť ustanovenie komunistickej vlády orientovanej na sovietske vedenie a Josifa Stalina.

Poľskí vládni predstavitelia položili v stredu kvety k pamätnej tabuli, ktorá pripomína podpísanie rozkazu na začatie povstania plukovníkom Antonim Chrušcielom "Monterom", veliteľom varšavského okruhu Krajinskej armády.

Kytice kvetov a vence budú politici i radoví občania počas dňa klásť na mnohých miestach súvisiacich s povstaním či na hroboch padlých alebo už zosnulých účastníkov.

Obyvatelia Varšavy si okamih vypuknutia povstania pripomenú o 17.00 h SELČ minútou ticha. Doprava v meste sa zastaví a vzápätí sa v celej metropole rozozvučia sirény civilnej obrany.

Na večer je naplánované položenie vencov a spoločná modlitba pri Pomníku padlým-neporazeným na Cintoríne povstalcov Varšavy. O 21.00 h SELČ na jednom z návrší vo Varšave zapália povstaleckú vatru.

Poľský prezident Andrzej Duda vo svojom príhovore prednesenom vo Varšave v predvečer osláv vzdal hold varšavským povstalcom, lebo "vďaka vášmu hrdinskému vzopätiu, vďaka tým, ktorí prežili a vychovali mladé generácie, sme tu - a tým, čím sme".

Varšavské povstanie bolo najväčším aktom odporu voči nemeckej okupácie počas druhej svetovej vojny. Hrdinstvo jeho účastníkov zostáva jednou zo súčastí poľskej národnej identity, i keď časť poľskej verejnosti ho spochybňuje ako zbytočné.

Varšavské povstanie bolo súčasťou poslednej fázy tzv. akcie Búrka, ktorá zahŕňala povstanie naprieč celým Poľskom.

Povstalecké sily však nemali dosť ľudí ani vybavenia. Navyše okupačné sily sa o príprave povstania dozvedeli a stihli si zabezpečiť niektoré kľúčové miesta, takže povstalcom sa nepodarilo ovládnuť celú predpokladanú oblasť.

Okrem toho sovietska Červená armáda zastavila svoj postup pod Varšavou a dlho odmietala povstalcom pomoc s výnimkou zbraní a munície, čo Poliaci doteraz považujú za zradu, uviedla svojho času vo svojej analýze agentúra AP. Napriek tomu povstalci vzdorovali 63 dní.

Povstanie vo Varšave Nemecko napokon brutálne potlačilo, keď mesto v podstate zrovnalo so zemou. O život počas povstania prišlo asi 200.000 ľudí, väčšinou civilistov. Z mesta bolo vysídlených vyše pol milióna obyvateľov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR