POLITOLOGIČKA: Rozhodnutie britského súdu nie je formou obštrukcie

Bratislava 3. novembra (TASR) – Rozhodnutie britského súdu o tom, že brexit musí odobriť britský parlament, nepovažujem za formu obštrukcie, ale za vážny problém, ako vystúpenie Veľkej Británie z EÚ uplatniť. Momentálne ani politická, ani ekonomická a ani legálna stránka nepremysleného referenda nie je dostatočne vyriešená. Pre TASR to uviedla Erika Harrisová, slovenská profesorka politológie na britskej univerzite v Liverpoole.


"Veľká Británia nemá kodifikovanú ústavu, a preto parlament sa pokladá za suverénnu autoritu, ktorá rozhoduje o tom, aké právo sa uplatní, alebo naopak neuplatní. Je samozrejmé, že britská vláda sa odvolá, čo ale neznamená, že týmto sa problém ohľadom legitímneho postupu brexitu vyrieši. Keby rozhodnutie britského súdu bolo opačné, tak druhá strana by sa taktiež odvolala proti jeho rozhodnutiu. Problém, ako aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, a dĺžku procesu môžu ešte viac skomplikovať parlamenty Severného Írska a Škótska," konštatovala Harrisová.



Myslí si, že rozhodnutie o brexite sa nezvráti, avšak vystúpenie sa bude odďaľovať viac, než sa očakávalo.

Analytik GLOBSEC Policy Institute Tomáš Nagy si myslí, že dnešné justičné rozhodnutie znamená predovšetkým to, že britská premiérka Theresa Mayová nebude môcť politicky monopolizovať rozhodovací proces vedúci k aplikácii článku 50 Lisabonskej zmluvy.

"Dnešné rozhodnutie vytvára právnu možnosť zvrátenia brexitu, ktorá je však podstatne menšia, ako je politická povinnosť vlády, a tak isto parlamentu, rešpektovať rezultát júnového referenda," uviedol Nagy.

Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku si myslí, že na rozhodnutí o vystúpení krajiny z EÚ sa nič nemení. "Proces odchodu bude náročný, rozhodujúce bude, ako to Veľká Británia zvládne vnútorne. Musí si vyjasniť, ako bude riešiť vystúpenie a ako si nastaví vzájomné vzťahy s EÚ," povedal Bilčík.

Podľa Radovana Geista z Euractivu sa pri akomkoľvek rozhodnutí britského súdu dalo očakávať odvolanie sa jednej alebo druhej strany. "Aj keby o iniciovaní článku 50 hlasoval britský parlament, proces brexitu to môže skôr spomaliť ako zvrátiť. Ak by parlament odmietol podporiť iniciovanie článku 50, znamenalo by to pravdepodobne predčasné voľby," upozornil Geist, pričom si myslí, že v nich by premiérka Mayová pravdepodobne upevnila svoju pozíciu, a pri opakovanom hlasovaní by už v parlamente s iniciovaním článku nemusela mať problémy.

Podľa jeho slov by to znamenalo, že oficiálne rokovania o brexite by sa začali neskôr ako v marci 2017, ako to britská premiérka avizovala. "No to nie je formálny problém," uzavrel Geist.

Najvyšší súd Spojeného kráľovstva dnes rozhodol, že premiérka Theresa Mayová nemôže oficiálne požiadať o opustenie EÚ bez súhlasu britského parlamentu. Rozhodnutie súdu pre britskú vládu znamená, že s brexitom budú musieť súhlasiť aj poslanci. V tom prípade by Mayová - vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu - zrejme nestihla podať žiadosť o odchod z Únie do konca marca 2017, ako to plánuje urobiť. Britská premiérka sa k tomuto termínu opakovane zaviazala, naposledy to sľúbila lídrom EÚ pred dvoma týždňami na summite v Bruseli.

Verdikt súdu ešte nie je konečný, britská vláda sa proti nemu odvolá a konanie pred súdom by mohlo pokračovať už o mesiac. Vláda nevylúčila, že by prípad mohol skončiť na Európskom súdnom dvore.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR