Politická kríza v južnej Amerike sa prehlbuje

BRATISLAVA 6. marca (WEBNOVINY) - Venezuelský prezident Hugo Chávez v stredu označil nedávny zásah kolumbijskej armády proti ľavicovým povstalcom v Ekvádore za "vojnový zločin" a spoločne s ekvádorským partnerom Rafaelom Correom vyzval na jeho medzinárodné odsúdenie. V snahe zmierniť diplomatickú krízu po cezhraničnej ofenzíve Organizácia amerických štátov (OAS) schválila rezolúciu, v ktorej konštatuje porušenie ekvádorskej suverenity, Kolumbiu však priamo neodsudzuje. Podľa Correu, ktorý v stredu pricestoval do Caracasu, to nestačí. "Rezolúcia OAS nás teší. Sme potešení, ale nie spokojní," vyhlásil Correa stojaci vedľa Cháveza. "Neupokojí sa to, kým agresor nebude odsúdený," dodal ekvádorský líder. Prezidenti slovne napádali kolumbijskú vládu spriaznenú so Spojenými štátmi americkými, pričom Chávez použil spojenie "genocídna vláda" a kolumbijského kolegu Álvara Uribeho obvinil z podporovania nelegálnych pravicových polovojenských skupín. "Požadujeme odsúdenie kolumbijskej vlády za tento nenormálny čin," vyhlásil Chávez. Obvinenia Uribeho vlády, podľa ktorej Venezuela finančne podporovala kolumbijských ľavicových povstalcov, odmietol so smiechom. Venezuelský prezident zároveň predpovedal rapídny pokles kolumbijsko-venezuelského obchodu. "Pôjde dole. Nemáme tu záujem o kolumbijské investície," vyhlásil Chávez po stretnutí s Correom. "Niektoré z kolumbijských podnikov vo Venezuele by sme mohli zoštátniť," dodal známy spojenec kubánskeho komunistického vodcu Fidela Castra. Venezuela si podľa Chávezovych slov pohľadá za kolumbijský import náhradu u krajín ako Ekvádor, Brazília či Argentína. "Nemôžme závisieť (od Kolumbie) ani na zrnku ryže," povedal svojrázny líder. Hoci venezuelskí predstavitelia sebavedomo vyhlasujú, že nájdu náhradu za kolumbijské produkty, podľa vládnych kritikov pretrhnutie hospodárskych väzieb len prehĺbi už i tak veľký nedostatok potravín od mlieka až po hydinu, ktorý tu existoval už pred sporom medzi juhoamerickými krajinami. Cezhraničná vojenská operácia Bogoty proti táboru rebelov z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie(FARC) vyvolala v sobotu medzinárodný spor s Venezuelou a Ekvádorom, ktoré vyslali na svoje hranice s Kolumbiou vojenské jednotky. Ekvádor prerušil s Kolumbiou diplomatické vzťahy, Venezuela vykázala kolumbijského diplomata a pracovníkov veľvyslanectva. Kolumbia zas oboch svojich susedov obvinila zo spolčovania sa s povstalcami, proti ktorým roky bojuje a neustále požaduje prepustenie všetkých zadržiavaných rukojemníkov, ktorých počet sa odhaduje na 750. FARC, ktoré majú až 17 tisíc členov, považuje za teroristickú skupinu a drogový kartel. Podpora venezuelského prezidenta Huga Cháveza kolumbijským povstalcom z FARC je časovaná bomba, ktorú medzinárodné spoločenstvo musí zneškodniť, varoval vo štvrtok kolumbijský viceprezident Francisco Santos Calderón. "Máme tu bombu, ktorá sa chystá explodovať, a túto bombu - ktorou je jasná podpora prezidenta Cháveza pre FARC - musíme deaktivovať," vyhlásil Santos Calderón na kolumbijskom veľvyslanectve v Bruseli. Santos Calderón zdôraznil, že jeho krajina nebude "reagovať na žiadne provokácie" zo strany Venezuely, ktorej vládu označil za hrozbu pre kontinent a "pôvodcu problému" týkajúceho sa nedávneho pohraničného incidentu medzi Kolumbiou a Ekvádorom. Kolumbijskí rebeli, ktorí sú príčinou najväčšieho politického sporu v južnej Amerike, prepustili štyroch turistov, ktorých uniesli v januári na severozápade krajiny, uviedol v stredu pre kolumbijskú rozhlasovú stanicu armádny predstaviteľ. "Červený kríž ma informoval, že ako humanitárne gesto im odovzdali štyroch rukojemníkov," povedal plukovník námorníctva Hector Aguas pre rozhlasovú stanicu RCN. Dvaja zo šiestich zadržaných, profesor na univerzite v Bogote a študent, prepustení neboli, uviedol. Pracovníci Červeného kríža prepustených prepravili do mesta Quibdo. Miesto ani detaily prepustenia nezverejnili. Podľa údajov Aguasa rebeli v januári obkľúčili 19 turistov, ktorí boli na výlete loďou na rieke Atrato. Vybrali si šiestich, ktorých odviedli do džungle. Povstalci mali na oblečení insígnie FARC. Prepustení rukojemníci však nepatria medzi 39 významných zajatcov, ktorých chcú FARC vymeniť za 500 väznených povstalcov. Ku gestu došlo potom, čo konflikt Kolumbie s Ekvádorom, v ktorom kolumbijská armáda zasahovala na ekvádorskom území proti ľavicovým povstalcom, očividne zmarí ďalšie prepúšťania. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vyzval radikálnu organizáciu FARC, aby pokračovala v "stratégii humanitárneho prepúšťania" svojich rukojemníkov, medzi ktorými je francúzsko-kolumbijská politička Ingrid Bétancourtová. "Chcem odkázať FARC: Pokračujte v stratégii humanitárneho prepúšťania, nedopustite sa nenapraviteľného. Ingrid je v smrteľnom nebezpečenstve," povedal Sarkozy. Na otázku, či sa chystá v krátkom čase vycestovať do Kolumbie, odpovedal zopakovaním svojho sľubu: "Ak budem musieť, pôjdem." Osud rukojemníkov podľa Sarkozyho závisí "na malom počte ľudí vrátane vodcu FARC, pána (Manuela) Marulandu". "Je na ňom, ako sa chce ukázať pred celým svetom - vyzerať ako vrah alebo ako niekto, kto mal odvahu urobiť humánne gesto," dodal francúzsky prezident. SITA