![]() |
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
![]() |
||||||
Pondelok 24.2.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
![]() |
||||||
Meniny má Matej
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
![]() |
![]() ![]() ![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
|

Informovala o tom agentúra AP. Uviedla, že sa tak stalo pre to, že bosnianskosrbský líder Milorad Dodik bol proti schváleniu balíčka, v rámci ktorého by sa prijal plán zameraný na to, aby sa Bosna a Hercegovina posunula bližšie k členstvu v NATO.
Dohoda o vytvorení vlády medzi predstaviteľmi Moslimov, Chorvátov a Srbov je momentálne pre Bosnu kľúčová. Absencia vlády totiž tejto balkánskej krajine, ktorá sa stále spamätáva z ničivej občianskej vojny z rokov 1992-95, bráni v hospodárskom rozvoji, píše agentúra AP.
Dodáva, že práve nezhody v postoji k Severoatlantickej aliancii, na ktorú majú prorusky orientovaní bosnianski Srbi odlišný názor než bosnianski Moslimovia a Chorváti, by mohli ešte prehĺbiť krízu v krajine.
Bosna a Hercegovina s hlavným mestom Sarajevo pozostáva od konca občianskej vojny v roku 1995, ktorú ukončila Daytonská mierová dohoda, z dvoch častí – z Republiky srbskej a Federácie Bosny a Hercegoviny. Obe entity spája slabá ústredná vláda vrátane trojitého prezidentského úradu, v ktorom je zastúpený srbský, chorvátsky a moslimský člen.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR