POISTENIE: Slováci klamú v tretine poistných udalostí v zahraničí

 Pred touto skutočnosťou sa 15 slovenských poisťovní, ktoré poskytujú poistenie do zahraničia, chráni spoločnou databázou klientov. Nezdieľajú ich osobné informácie, len mená a dátumy, kedy sa udalosti stali, a ich charakter. Poisťovací podvodníci sa tak neočistia ani prestupom k inej poisťovni.

Medzi najčastejšie pokusy Slovákov oklamať systém poistenia do zahraničia patria vymyslené krádeže vecí, lúpežné prepadnutia, strata batožiny na letisku, či zatajenie požitia alkoholu pred úrazom. Cestujúci zneužívajú benevolentný prístup polície, ktorá je o takejto udalosti povinná vydať turistom formálne potvrdenie. Do karát im hrá i chaos na letiskách, ktorý je spôsobený momentálnymi sprísnenými bezpečnostnými opatreniami. Podľa Jozefa Šulaja z odboru vnútornej kontroly Union poisťovne, a.s. nie je raritou, ak Slováci "majú" v ukradnutej batožine značkové slnečné okuliare, ktorých cena často prevyšuje hodnotu samotného zájazdu. Populárna je tiež takzvaná "poisťovnícka turistika". Klienti sa poistia do cudziny len na jeden deň, vycestujú do pohraničných oblastí susedných krajín a na polícii ohlásia, že ich okradli. "V 99% percentách mali pri sebe najdrahšie značkové veci a techniku, ako napríklad videokameru v hodnote 50 000 korún," tvrdí Šulaj. Nie je výnimkou, že sa podvodníkmi stávajú i cestujúci, ktorí mali v zahraničí skutočné poistné udalosti. Neodolajú a na potvrdenia o cenách nemocničných ošetrení často dopíšu jednu až tri nuly. Poisťovňa už preto v súčasnosti pracuje s dokuboxom - prístrojom na kontrolu pravosti údajov.

Medzi najkurióznejšie prípady, na ktoré si Jozef Šulaj spomína, patrí kauza nemocničného upratovača z Latinskej Ameriky. Tamojší pracovník zdravotníckeho zariadenia si popri zamestnaní zarábal predajom falošných, ale vysoko kvalitných potvrdení o ošetreniach a hospitalizácii. Kupovali si ich turisti z celého sveta. Podobné skúsenosti má poisťovňa i s Blízkym východom. Paradoxne, na poisťovacích podvodoch sa tam často spolupodieľali miestni lekári, ktorí kedysi študovali v Čechách, alebo na Slovensku. Falošnými potvrdeniami robili službu slovenským kamarátom z vysokej školy. Podľa Šulaja sa poisťovňa stretáva so špekuláciami i v prípade úrazov, či ochorení spojených so sexuálnymi aktivitami. Klienti zavádzajú a pravú diagnózu sa snažia z dôvodu hanby zatajiť. Zavádzajú a nevedome sa tak stávajú iniciátormi podvodov. Podobne je to i s klientmi, ktorí sa z prehnanej ostražitosti a zväčša i nevedomosti poistia vo viacerých takýchto inštitúciách naraz.

Podľa Šulaja sú najčastejšími aktérmi podvodov ľudia vo veku 30 až 36 rokov. Paradoxne, nejde o sociálne slabších klientov. "Absolútne by som vylúčil ľudí, ktorí sú na to odkázaní, lebo tí v podstate necestujú. Skôr ide o klientov, ktorí sú na tom majetkovo dobre - stredné a bohatšie vrstvy. Podobné skúsenosti majú aj kolegovia z Nemecka," uviedol. V slovenských poisťovniach existujú takzvané black listy, teda čierne listiny. Na nej sa ocitnú všetci klienti, ktorí cieľavedome iniciujú udalosť za účelom jej zneužitia. Čierna listina znamená i odmietnutie poistenia daného klienta v budúcnosti.

(SITA)