Pohoda 2012: Public Enemy, Jamaican Legends, White Lies a ďalšie mena na Bažant Pohode 2012

 

Špeciálne len na tento rok sa pri príležitosti 50-teho výročia jamajskej nezávislosti spojili do jedného telesa s jasne hovoriacim názvom Jamaican Legends štyria muzikanti, ktorí sa významnou mierou zapísali do hudobných dejín - gitarista Ernest Ranglin je považovaný za krstného otca jamajskej hudobnej scény, pianista Monty Alexander sa preslávil fúziami jamajskej hudby a jazzu, rytmická dvojica Sly and Robbie – bubeník Sly Dunbar a basák Robbie Shakespeare - stála za množstvom projektov a sú opisovaní ako kreatívna búrka. Jeden z výnimočných koncertov odohrá tento unikátny projekt aj v Trenčíne.

 

 

Medzi aktuálnu špičku britskej gitarovej scény patrí trio White Lies. Kapela zabodovala hneď svojim debutovým albumom To Lose My Life... z roku 2009, kedy sa vyšplhali na čelo ostrovného albumového rebríčka. Výborný je aj jeho nasledovník The Ritual z vlaňajška, no lákadlom sú najmä puntičkársky prepracované live show.

 

 

Aj ďalšia britská kapela Guillemots očarila prvým albumom Through the Windowpane z roku 2006, ich príjemná zmes alternatívy, rocku, folku aj jazzu si okrem poslucháčskeho úspechu vyslúžila aj nomináciu na prestížnu Mercury Prize.

 

K tomu najlepšiemu na scéne rockabilly patrí súrodenecké trio Kitty, Daisy & Lewis ovplyvnené swingom, r´n´b, bluesom i country, pričom využívajú neuveriteľné množstvo nástrojov – od piana, gitár, bubnov cez banjo, harmoniku, basu až po ukulele či trombón. Na pódiu ich sprevádzajú aj otec Graeme a mama Ingrid Weiss, bývalá členka kapely The Raincoats a pri pohľade na túto spievajúcu famíliu dostáva divák pocit, že život je plný radosti.

 

 

 

 

 

Skupinu Dry the River zaradili medzi najväčšie nádeje v každoročnom rebríčku BBC Sound of 2012, pričom ich debut by mal vyjsť začiatkom marca. “Folkový gospel odohratý post punkovou kapelou,” hovorí o tvorbe frontman Peter Liddle. Melancholické skladby, plné harmónií a silných vokálov, znejú na koncerte príjemne, srdečne a silne zároveň.

 

V máji by mali vydať očakávaný debut s avizovaným názvom We'll Be the Moon aj Fixers, päťčlenná kapela z anglického Oxfordu, pohrávajúca sa s popom a psychedéliou. Fixers majú pred sebou (nielen) podľa britských médií skvelú budúcnosť.

 

Londýnsku päticu S.C.U.M. si vlani na festival ATP v Londýne vybrali Portishead, čím ich posunuli medzi prominentné objavy bohatej ostrovnej scény. S.C.U.M. sú označovaní ako zástupcovia post punku či art rocku, Pitchfork ich nazval shoegazermi, no nech je hudobná krabička akákoľvek, mladí hudobníci znejú na koncertoch ako ostrieľaní harcovníci, suroví, priami i záhadní.

 

Londýnčana Archyho Marshalla môžeme bez výčitiek svedomia nazvať malým hudobným zázrakom. Má síce len sedemnásť, no jeho skladby, plné temných tónov, pohybujúcich sa na hrane romantických balád, akoby tvoril skúsený hudobný bard, ktorý má toho už dosť odžité. Archy, predtým známy ako Zoo Kid, dnes vystupujúci pod pseudonymom King Krule, je síce len na začiatku kariéry, no už dnes je jasné, že ho treba vidieť.