Podzvukové zvieracie rozhovory

Pre ľudské ucho je vlnenie s kmitočtom menším ako 20 hertzov nezachytiteľné. Na rozdiel od nás sa však mnohé zvieratá pomocou týchto hlbokých tónov dokonale dohovoria. Tvrdí to aj profesor Michael Garstang z Virginskej univerzity v Charlottesville, zaoberajúci sa  otázkou komunikácie živočíchov. O svojich výskumoch zameraných na hrubokožce napísal prednedávnom v časopise Earth Interactions.
Nielen on, ale aj členovia výskumného tímu predpokladali, že hrubokožci (slony, hrochy, nosorožce a podobne) pomocou nízkofrekvenčných zvukov komunikujú medzi sebou iba v niektorých častiach dňa v presne vymedzenom čase. Overenie platnosti tejto teórie im zabralo tri týždne v oblasti národného parku Etosha v Namíbii v čase, keď sa končilo obdobie sucha.
Pokus, počas ktorého odborníci zhromaždili vyše 1 300 sloních rozhovorov, ukázal, že polovica rozhovorov sa uskutočňuje v čase, keď je ovzdušie ustálené, rozprestiera sa do niekoľkých vrstiev a poskytuje výborné podmienky na šírenie zvuku. Slony sa takto môžu „dohovoriť“ až na vzdialenosť desať kilometrov. Je to dôležité zistenie, lebo patria k „veľkým stravníkom“, a tak sa musia na svojom teritóriu rozptýliť, aby okolie nezdevastovali. Je tu však aj rozmnožovanie, keď sa stáva žiaducim prilákať cudzieho samca. Jedinou cestou je, dať o sebe vedieť všetkými možnými prostriedkami. Jedným z nich je prírodné vlnenie, ktoré sa na účel láskyplnej komunikácie medzi pohlaviami javí ako ideálny prostriedok. A nielen pri nej. Veď vďaka nemu  hrubokožce dokážu rozpoznať blížiace sa nebezpečenstvo v podobe búrky či tsunami až na vzdialenosť 250 km, a tým si zachrániť život.