Podpredseda BSK Igor Bendík sa nechystá rezignovať z funkcie

Bratislava 5. novembra (TASR) – Podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Igor Bendík sa rozhodne nechystá rezignovať zo svojej funkcie. „Neuvažoval som o tom, že by som odstúpil. Nevidím ani dôvod na to, prečo by som mal odstúpiť,“ uviedol pre TASR Bendík. Reagoval tak na výzvu krajského poslanca Petra Ágostona, ktorý ho na odstúpenie vyzval po publikovaní nedávneho blogu v Denníku N, v ktorom kritizuje doložku k rozhodcovskému konaniu, ako aj za to, že si podpredseda na kritiku zvolil verejný blog, a nie dialóg s kolegami v rámci úradu.


"Niektoré pochybenia, ktoré som podľa môjho názoru považoval za netransparentné, som už v minulosti riešil interne v rámci úradu. Aj toto bol dôvod, prečo som tentoraz napísal blog, keďže sa objavilo ďalšie,“ skonštatoval Bendík. Týmto chcel podľa vlastných slov vytvoriť verejný tlak na stransparentnenie procesov v rámci úradu. Myslí si totiž, že situácia s nakladaním s verejnými zdrojmi sa na Úrade BSK zhoršuje, preto sa rozhodol na to poukázať a apelovať prostredníctvom blogu. Takýto spôsob považuje za účinnejšiu komunikáciu ako zákulisné rokovania.

Podpredseda BSK vo svojom blogu kritizuje tzv. rozhodcovskú doložku. Tá je súčasťou niektorých vybraných dodávateľských zmlúv. Kraj jej zavedenie obhajuje snahou zabrániť špekulatívnemu zvyšovaniu cien, resp. nedodržaniu vysúťažených zmluvných podmienok zo strany niektorých dodávateľov. Doložka by mala pôsobiť ako „varovný prst“ pred neplnením si zmluvných povinností a v praxi by to znamenalo, že za porušenie povinností by prípadný spor neriešil všeobecný súd, ale zmluvne dohodnutý rozhodcovský súd.

Za jeden z najväčších problémov považuje Bendík konflikt záujmov. Ten vyvstáva pri osobe riaditeľa Odboru investičných činností, správy majetku a verejného obstarávania Úradu BSK Jána Keselého, ktorý mal zmluvy s rozhodcovskou doložkou podpisovať. Ten však zároveň je aj členom a rozhodcom predmetného rozhodcovského súdu, predsedníčkou súdu je jeho matka. „Spôsob obsadzovania verejnej správy nie je tajomstvom. Vysokí úradníci sú zväčša dosadzovaní 'napriamo', čiže bez výberového konania, alebo keď, tak len akože. Výsledkom je, že niektorí si úrad mýlia so svojou vlastnou firmou a zabúdajú na to, že ich poslaním je poskytovať služby pre tých, ktorí ich platia – pre občanov. Kto by si myslel, že na bratislavskej župe to bude iné, bude zrejme sklamaný,“ píše Bendík vo svojom blogu. Konanie, ktoré verejne popísal, považuje za neakceptovateľné.

V súvislosti so zmluvami krajský poslanec Ágoston podotýka, že podpredseda kraja v rámci vnútorných procesov v rámci úradu šifruje každú jednu zmluvu predtým, ako ju podpíše samotný predseda BSK. „Podpredseda svojím blogom dokázal, že si nevykonáva svoju prácu poriadne a svedomito," myslí si Ágoston. Podľa neho je preto neprijateľné, aby na pozícii jedného z podpredsedov kraja pôsobil človek, ktorý nedokáže vecne ako svojich kolegov, tak predsedu BSK informovať o svojich zisteniach a zneužíva informácie, ktoré získa zo svojej pozície na politickú kampaň. „Zmluvy, v ktorých sa vyskytli tieto sporné ustanovenia, podpisovali riaditelia škôl a dozvedel som sa o nich až z verejne dostupných zdrojov," vyjadril sa na margo tvrdení krajského poslanca Bendík.

Výzvy na odstúpenie od ľudí, ktorí o pochybných zmluvách vraj vedeli, majú podľa neho podobný charakter, ako bol „pokus umlčať a zastrašiť“ poslanca Jána Karmana. Ten vo svojom blogu kritizoval financovanie krátkych prezentácií kraja na obrazovkách v niektorých autobusoch. „Opakuje sa situácia, ktorá sa stala poslancovi Jánovi Karmanovi. Taktiež bol vystavený vyhrážkam žalobami v prípade, ak svoj blog nestiahne,“ podotýka Bendík.

Kraj celú záležitosť odmietol komentovať a zopakoval svoje prvotné stanovisko. "BSK sa nebude k výzve poslanca Zastupiteľstva BSK Petra Ágostona na rezignáciu podpredsedu BSK Igora Bendíka vyjadrovať. Výzvu považuje za politickú," uviedla v októbri pre TASR hovorkyňa kraja Lucia Forman.

Kraj však v odbornom stanovisku, ktoré zverejnil aj na svojej webovej stránke, tzv. rozhodcovskú doložku obhajuje, napr. tým, že rozhodcovské súdy rozhodujú štatisticky desaťkrát rýchlejšie ako všeobecné súdy. Zároveň podotýka, že žiadny dodávateľ, s ktorým podpísal zmluvu s rozhodcovskou položkou, s tým nemal problém. Navyše podľa neho všetky rozhodcovské doložky v zmluvách BSK s dodávateľmi strácajú po novelizácii zákona o rozhodcovskom konaní platnosť k 1.1.2017. Na margo potenciálneho konfliktu záujmov kraj konštatuje, že bol odstránený aj tým, keď bol Ján Keselý od 8. septembra 2014 vylúčený z rozhodovacej činnosti predmetného súdu vo veciach, v ktorých by bol účastníkom BSK, resp. organizácie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR