Podnikatelia sú naďalej nespokojní

BRATISLAVA 11. júna (WBN/PR) - Kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku v prvom štvrťroku 2014 podľa hodnotení podnikateľov naďalej klesala, hoci sa tempo zhoršovania za posledný rok postupne spomaľuje. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia, ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 64,6 bodu, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 2,6 percenta. Najväčšie výhrady podnikateľov sa i naďalej týkajú vymožiteľnosti práva, nedostatkov v uplatňovaní princípu rovnosti pred zákonom a administratívneho zaťaženia.


Položkou s najvýraznejším poklesom spomedzi 33 hodnotených položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) bola už piatykrát po sebe vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Pod negatívne hodnotenie sa okrem pretrvávajúcich problémov podpísala blížiaca sa voľba predsedu Najvyššieho súdu SR, pričom opätovná kandidatúra doterajšieho predsedu vyvolala vo verejnosti i medzi podnikateľmi negatívne reakcie. Optimizmus neprinieslo ani ohlásenie prípravy ústavných zmien s cieľom obnovenia dôveryhodnosti justície. Podnikatelia tak naďalej čakajú na zásadné a v praxi citeľné zmeny, ktoré by viedli najmä ku skráteniu súdnych konaní a lepšej predvídateľnosti a vykonateľnosti súdnych rozhodnutí.

Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom je už tretí štvrťrok druhou najviac klesajúcou položkou. Negatívne sú vnímané predovšetkým nevyšetrené kauzy a podozrenia z korupcie, ako aj prípady, kedy sa pre procesné chyby dostávajú obžalovaní na slobodu. K horšiemu hodnoteniu tejto oblasti prispelo aj mimoriadne dovolanie ministra spravodlivosti v korupčnom prípade bývalého košického mestského poslanca. Podnikatelia boli kritickí aj k preferovaniu politiky udeľovania štátnych stimulov investorom pred celoplošným zlepšovaním podnikateľského prostredia.

Treťou podnikateľmi najhoršie hodnotenou položkou sa stala byrokracia a s ňou súvisiace prieťahy v konaní na úradoch a výkazníctvo. Zhoršené hodnotenie vyplýva z dlhodobého nadmerného administratívneho zaťaženia a nových povinností spojených s kontrolnými výkazmi a zákonom o ochrane osobných údajov, ktorý bol síce novelizovaný s cieľom odstrániť časť povinností, no podľa podnikateľov naďalej spôsobuje nadmernú záťaž.

Počas prvého štvrťroku 2014 zaznamenalo rast viacero hodnotených položiek. Väčšina z nich bola z kategórie subjektívnych vplyvov podnikov na podnikateľské prostredie, kde si najviac polepšili informačná otvorenosť podnikov a vzťah podnikov k životnému prostrediu. Znamená to, že i napriek zhoršovaniu externých podmienok na podnikanie dokážu podniky zlepšovať svoje fungovanie a vnútorné procesy a takýmto spôsobom brzdiť celkový prepad kvality podnikateľského prostredia. Spomedzi externých faktorov si hodnotenie zlepšila stálosť a predvídateľnosť kurzu eura a cenová stabilita. Zlepšil sa aj prístup k finančným zdrojom, za čo podľa podnikateľov môžu nižšie úroky a lepšie podmienky splácania.

Poznámky k metodológii:
Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už päťdesiatu hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2013. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Od 2. štvrťroku 2013 PAS zmenila spôsob zverejňovania výsledkov IPP v jednotlivých štvrťrokoch, keď upustila od publikovania absolútnych hodnôt indexu a prešla k zverejňovaniu medzikvartálnych percentuálnych zmien indexu, ktoré lepšie popisujú nálady v podnikateľskom prostredí a intenzitu spokojnosti, resp. nespokojnosti podnikateľov s aktuálnym stavom verejných politík.