Podľa prieskumu sa po Nežnej revolúcii zhoršili sociálne istoty

Bratislava 12. novembra (TASR) – Slováci hodnotia ponovembrové zmeny kritickejšie ako pred piatimi rokmi. November 1989 však stále pokladajú za jednu z pozitívnych historických udalostí, i keď informácie o ňom si z generácie na generáciu odovzdávajú slabo.


Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s Centrom pre výskum verejnej mienky Sociologického ústavu Akadémie vied ČR, ktorý sa uskutočnil začiatkom októbra 2014 na vzorke slovenskej (1031 respondentov) a českej verejnosti (1004 respondentov) vo veku od 18 rokov prostredníctvom osobných rozhovorov. Zber dát na Slovensku organizovala agentúra Focus.

"Pohľad slovenskej a českej verejnosti na Nežnú revolúciu je v podstate podobný, no Slováci sú v porovnaní s Čechmi mierne kritickejší," povedala na dnešnej tlačovej konferencii Zora Bútorová z IVO. Priepastný rozdiel medzi nimi možno podľa nej badať len vo vnímaní zdravotnej starostlivosti.

Štatistiky ukazujú, že väčšina Slovákov a Čechov priaznivo hodnotí nadobudnuté slobody, no kritizuje zhoršenie pracovných príležitostí, bezpečnosti občanov či sociálnych istôt. Oba národy rezervovane hodnotia možnosť ovplyvňovať politické rozhodnutia, rovnosť pred zákonom a šancu získať slušné spoločenské postavenie na základe poctivej práce.



Nežnú revolúciu kladne hodnotí viac ako polovica opýtaných Slovákov (51 percent), nejednoznačne 24 percent a záporne 18 percent respondentov. V roku 2009 ho priaznivo hodnotilo 57 percent. Česi sú k Novembru'89 optimistickejší ako Slováci, v roku 2014 ho za priaznivý označilo 61 percent. November'89 na Slovensku kladne hodnotia vysokoškolsky vzdelaní obyvatelia Bratislavského kraja, prívrženci strán SDKÚ-DS a Sieť, či kritici ekonomického a politického systému pred rokom 1989. Záporne pôsobí na ľudí so základným vzdelaním starších ako 65 rokov, obyvateľov Nitrianskeho a Banskobystrického kraja, ľudí maďarskej národnosti či prívržencov KSS.

Keď Slováci porovnávali vlastnú situáciu so životom podobných ľudí pred 25 rokmi, výrazná väčšina ocenila rozšírenie možnosti študovať, pracovať alebo cestovať do zahraničia (77 percent), slobodný prístup k informáciám (65 percent), prístup k vzdelaniu (61 percent), väčšiu možnosť vyjadriť svoj názor (60 percent) a slobodne sa zúčastňovať na verejnom živote (54 percent). Vlastnú životnú úroveň dnes za lepšiu pokladá 41 percent občanov, 15 percent nevidí nijaký rozdiel a 34 percent ju vníma ako horšiu. Prevažne kriticky hodnotili najmä svoje pracovné príležitosti (69 percent), sociálne istoty (69 percent), kriminalitu (69 percent) a zdravotnú starostlivosť (55 percent).



Práve zdravotná starostlivosť ukázala podľa Bútorovej priepastný rozdiel vo vnímaní situácie Slovákov a Čechov po novembrových udalostiach. Viac ako polovica Čechov ju na rozdiel od Slovákov vnímala pozitívne (53 percent). "Výsledok ovplyvnil najmä kontext, v akom sa o zdravotníctve u nás hovorí. Silná je tu téma platov, korupcie a dostupnej starostlivosti pre slabšie sociálne skupiny," vysvetlila. Výsledky u našich susedov mohlo podľa Paulíny Tabery z českej SAV ovplyvniť aj nedávne zrušenie poplatkov v zdravotníctve.

V porovnaní s rokom 2009 klesol podiel Slovákov priaznivo hodnotiacich svoju terajšiu životnú úroveň zo 48 percent na súčasných 41 percent. Slováci kritickejšie hodnotia aj možnosť slobodne sa zúčastňovať na verejnom dianí (pokles zo 62 na 54 percent), ovplyvňovanie politického rozhodovania (z 39 na 31 percent), či možnosť získať slušné spoločenské postavenie na základe poctivej práce (z 31 na 24 percent). Česi sú vo všetkom naladení pozitívnejšie.

Najviac priaznivých zmien zaznamenali na Slovensku po roku 1989 podnikatelia (72 percent), disidenti a odporcovia režimu (63 percent) veriaci (57 percent) a mladí ľudia (54 percent). Straty, naopak pocítili starší ľudia (62 percent), roľníci a farmári (58 percent), robotníci (53 percent), pracovití a poctiví ľudia (51 percent) a komunistickí funkcionári (48 percent). Slováci v porovnaní s Čechmi častejšie konštatujú straty a zriedkavejšie vidia zisky.

V prieskume oba národy spomínali aj na významné osobnosti Nežnej revolúcie či na November'89 ako tému rozhovorov. Sociologička Oľga Gyárfášová poukázala, že medzigeneračné odovzdávanie pamäti je veľmi slabé a na tému Nežnej revolúcie sa v rodinách diskutuje veľmi málo. Novembrové udalosti sú témou rozhovorov iba pre 24 percent Slovákov. Častejšie sú debaty o situácii pred pádom komunizmu (46 percent). Diskusie na tieto témy najmenej vedú ľudia vo veku od 18 do 24 rokov. Podobné výsledky zaznamenali aj v Českej republike.

Slovákom sa s novembrovými udalosťami najčastejšie spájajú osobnosti ako Milan Kňažko (60 percent), Ján Budaj (37 percent) a Václav Havel (24 percent), ktorý je v Česku považovaný za najvýraznejšiu postavu (85 percent). Viac ako polovica ľudí na Slovensku vie, že na čele Nežnej revolúcie stála Verejnosť proti násiliu (52 percent), v Česku uviedlo Občanské fórum ako lídra revolúcie 57 percent.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR