Podľa Pfundtner Slovensko nie je homogénny národný štát

EditA Pfundtner (Most-Híd)Foto: SITA/Ľudovít Vaniher BRATISLAVA 24. mája (WEBNOVINY) - Potreba rozšíriť možnosti používania jazykov národnostných menšín pramení podľa Edity Pfundtner (Most-Híd) z pestrého národnostného zloženia obyvateľov Slovenska. „Slovensko patrí medzi krajiny v Európe, kde menšiny predstavujú najväčší podiel, nemôžeme sa tváriť, že Slovensko je homogénny národný štát,“ povedala vo svojom vystúpení v rozprave k vládnej novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín.


Politická elita podľa Pfundtner zvádza s menšinami neúprimný boj, keď sa usiluje predstierať, že ohrozený je väčšinový národ. „Menšiny bojujú s asimiláciou, sčítanie to zrejme potvrdí. V roku 2001 sme zaznamenali úbytok o 46-tisíc Maďarov, to je 11 Maďarov za deň,“ povedala s tým, že sčítanie v tomto roku zrejme stlačí počet Maďarov pod pol milióna. Upozornila, že Maďari aj iné menšiny žijú na terajšom území Slovenska stáročia, platia tu dane, plánujú tu svoju budúcnosť a preto sa tu chcú cítiť ako doma.

Podľa poslanca za KDH Pavla Abrhana 80 percent občanov takýto zákon vôbec nepotrebuje, pretože sa dokáže kultivovane dohodnúť aj bez neho. Len zvyšná pätina, ktorá zásady slušného spolužitia nerešpektuje, potrebuje zákon. Vzhľadom na to, aké bolo náročné dohodnúť sa na terajšej podobe zákona, Abrhan navrhol, aby sa hranica kvóra ponechala na súčasných 20 percentách a neznižovala sa, ako to navrhol predkladateľ novely, podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd).

Dušan Švatner (SNS) vzápätí povedal, že primeraná by bola 50-percentná hranica, na čo ho Abrhan zaradil práve medzi 20 percent ľudí, kvôli ktorým je potrebné riešiť problematiku používania menšinových jazykov zákonom. Dušan Jarjabek zo Smeru-SD si na rozdiel od Abrhana myslí, že takýto zákon nepotrebuje nikto. „Je to agenda jednej politickej strany,“ nazdáva sa. Predkladatelia novely ju podľa neho navrhli, aby narušili krehkú existujúcu rovnováhu.

V diskusii o novele budú poslanci pokračovať v stredu ráno po tom, čo prerokujú správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území SR. Do rozpravy je ústne prihlásených ešte 12 zákonodarcov.