Podľa P. Libu chápe Ľ. Štúr národ ako logický vzťah k jednote ľudstva

Bratislava 6. augusta (TASR) - Vydavateľstvo Slovenský Tatran v roku 2003 v prestížnej edícii Zlatý fond slovenskej literatúry vydalo v dvoch zväzkoch reprezentačný a popularizačno-čitateľský výber z diela Ľudovíta Štúra pod názvom Dielo I a Dielo II. (Výber zostavil a textologicky upravil Jozef Ambruš a v našom cykle sme ho už uviedli.) Rozsiahlu úvodnú esej k vydaniu napísal literárny vedec a kulturológ prof. Peter Liba z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Obsah i štýl eseje zaujmú svojím inovačným prístupom k téme, rešpektovaním parametrov doby, v ktorej Ľudovít Štúr žil i aktualizačným akcentom na Štúrove myšlienky, a preto si zasluhuje osobitnú pozornosť.


Autor nazval esej Ľudovít Štúr - nehasnúca stálica s podtitulom Esej o čítaní výberu z jeho diela a rozčlenil ju na tieto časti: Čítanie - hlbšie poznanie, Národ nadovšetko, Idea Slovanstva a Slováci, Spisovná slovenčina - zjednotenie a perspektíva, Estetika - literatúra - ľudová slovesnosť, Vlastná poézia a Novinár - politik - sociálnokultúrny projektant.

Už v úvodnej časti si položil otázku: „Ako žije v našej prítomnosti Ľ. Štúr?“ A o dva odseky ďalej odpovedá: „Ľ. Štúr - ako ho poznáme nielen zo všeobecných dejín - ostáva pre všetkých, ktorí v úcte a dôvere si osvojujú historickú pravdu, zakladateľskou a kľúčovou osobnosťou rozvinutých počiatkov našich národných dejín. Vlastnil charizmu zjednotiteľa duchovných hybných síl, nekompromisného obhajcu prirodzených práv človeka a národov, realizátora nástrojov na všeobecné pozdvihnutie ľudu, na uvedomelé sebaprekonávanie."

Z hľadiska aktuálnosti našej doby najpozoruhodnejšou je časť Národ nadovšetko. „Ústrednou a základnou, celoživotnou otázkou Ľ. Štúra bola otázka vlastného slovenského národa. (...) Pre Ľ. Štúra jestvovanie slovenského národa, sebauvedomovanie, rozvoj všetkých stránok života - na princípe prirodzeného sebaurčovania - boli otázkou života a smrti. (...) Ľ. Štúr chápe národ ako 'sväté duchovné imanie'“. Lenže „...národ uchopuje vždy vo vzťahu k ľudstvu, nezdôrazňuje jeho výlučnosť, ale osobitosť, teda opäť logický vzťah k jednote ľudstva. Genéza národa vyplýva zvnútra jeho duchovného vývinu.“ Lenže po druhý raz: „Ľ. Štúr jasne odlíšil občianstvo a národnú príslušnosť, a to na rovine štát - národ - jednotlivec.“ Pritom „upozornil na možnosť povyšovať občianstvo nad národnosť, teda v jazyku jeho doby povyšovať vykonštruovaný 'politický národ' ako mocenskú jednotku na zakrývanie politickej hegemónie...“ A aktuálny európsky rozmer myslenia Ľudovíta Štúra vidí v tom, „že Ľ. Štúr nechápal národnosť ako najvyššiu hodnotu, pretože považoval každý národ za 'čiastku ľudstva'. (...) Nad každým národom stojí predsa - ľudstvo, a nad každou národnosťou 'ľudský duch' Národ sa teda musí merať 'všechrámom ľudstva', čo je požiadavka nielen dobová, štúrovská, ale nepretržite aktuálna aj dnes.“

Témy ďalších častí eseje stanovujú už ich názvy. Z ich obsahu treba zaznamenať tieto myšlienky: „Avšak u Ľ. Štúra prevažuje záujem o filozofiu dejín...“ (Z časti Idea Slovanstva a Slováci). „Štúrovci prirodzené rozšírenie strednej slovenčiny vo vzťahu k iným nárečiam intuitívne postrehli a vykonali jedinečný čin národnej sebazáchovy a perspektívy.“ (Z časti Spisovná slovenčina...). „Štúrove sociálne reflexie sa nevzťahovali len na likvidáciu feudálnych práv a výsad, len na oslobodzovanie sedliactva spod urbáru, ale obsahovali rady a požiadavky na budovanie priemyslu, na rozvoj remesiel, obchodu a finančného kapitálu.“ (Z časti Novinár - politik - sociálnokultúrny projektant).

Esej Petra Libu k tomuto dvojzväzkovému vydaniu výberu z diela Ľ. Štúra, môžeme považovať aj za politologickú štúdiu, ktorá vypovedá o tom, že myšlienky a odkaz Ľudovíta Štúra sú stále živé a prítomné v našej i európskej spoločnosti a všetko nasvedčuje tomu, že ich aktuálnosť bude ešte narastať.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR