Podľa NBS sa finančná kríza už jednoznačne prejavila

BRATISLAVA 16. decembra (WEBNOVINY) - Slovenský finančný sektor počas prvého polroka tohto roka jednoznačne pociťoval následky globálnej finančnej krízy. Konštatuje to Národná banka Slovenska (NBS) podľa ktorej, po tom čo v minulom roku turbulencie na finančných trhoch poznačili skôr klientov finančných inštitúcii predovšetkým negatívnym vývojom investícií, v prvom polroku 2008 dopady krízy začali pociťovať aj niektoré finančné inštitúcie. "Prejavilo sa to poklesom tempa rastu ich aktivity a nižšou ziskovosťou," uvádza centrálna banka v správe o finančnej stabilite za prvý polrok tohto roka. Ako ďalej dodáva, vplyv krízy na domáce finančné inštitúcie bol mierny a relatívne slabší než vplyv na ich klientov. "Ako reálna ekonomika, tak aj slovenský finančný sektor čelili zhoršujúcim sa prejavom globálnej finančnej krízy zatiaľ bez väčších problémov," konštatuje NBS. Centrálna banka však uvádza, že v ďalšom období bude Slovensko čeliť ďalším negatívnym dopadom krízy predovšetkým na reálnu ekonomiku. Celkovú finančnú situáciu bankového sektora považuje centrálna banka za priaznivú. Pripúšťa však, že pokračovanie trendu znižovania pomeru vlastných zdrojov k rizikovo váženým aktívam môže dostať bilancie niektorých bánk v budúcnosti pod väčší tlak. Pod takýmto tlakom sú v súčasnosti podľa správy viaceré materské finančné skupiny domácich bánk. Napriek vplyvom globálnej krízy dosiahol bankový sektor počas prvého polroka nárast čistého zisku medziročne o 10 %, najmä pod vplyvom silného rastu úrokových príjmov. "Pokračujúci silný rast aktív sektora odzrkadľoval priaznivú ekonomickú situáciu, ktorá vytvárala podmienky pre rýchly rast úverov domácnostiam a podnikom," konštatuje NBS. Podľa centrálnej banky finančná kríza však vo väčšej miere ovplyvnila situáciu v ostatných sektoroch finančného trhu. Prejavila sa predovšetkým na výnosnosti aktív poisťovní. Jedným z prejavov krízy bol aj medziročný pokles ich ziskovosti, hlave v prípade väčších poisťovní. Aj situáciu na finančnom trhu v oblasti likvidity hodnotí NBS ako priaznivú. Rovnako však pripúšťa, že v "dlhodobom horizonte, pri zachovaní súčasných trendov dôjde k jej zhoršeniu a novým rizikám". Globálna kríza sa pritom v budúcnosti prenesie do finančného sektora SR nepriamo, cez jej efekty na reálnu ekonomiku. Celková stabilita sektora by však mala zostať zachovaná. "Zmiernenie aktivity v bankovom sektore a korekcie cien aktív budú mať spätný negatívny efekt na domácu ekonomiku," konštatuje NBS, pričom dodáva, že je potrebné počítať s negatívnym dopadom menšej úverovej aktivity bankového sektora na hospodárstvo. Zraniteľnosť slovenského hospodárstva voči silnému ekonomického útlmu dôležitých exportných partnerov bude vo významnej miere tlmená naďalej zdravým (aj keď o niečo slabším) domácim dopytom a dobrou medzinárodnou konkurencieschopnosťou slovenského ekonomického prostredia. Tá sa podľa centrálnej banky po prechode na spoločnú európsku menu ešte zvýši. Hrozba recesie globálnej ekonomiky podľa NBS čiastočne utlmí doterajší optimizmus v očakávaniach domácich subjektov. Výsledkom toho má byť aj zmiernenie tempa aktivity, sprevádzaného pribrzdením tendencií k zadlžovaniu sa podnikov a domácností. Strednodobé riziká z domáceho makroekonomického prostredia a finančných trhov v SR majú pritom vzhľadom na vysokú otvorenosť slovenskej ekonomiky podľa centrálnej banky tendenciu narastať. SITA