Podľa NBS by Slovensko kritéria Maastrichtu malo splniť

BRATISLAVA 7. novembra (WEBNOVINY) - Centrálna banka odhaduje referenčnú úroveň inflácie v roku 2008, ktorú by Slovensko pri svojej ambícii vstupu do eurozóny v roku 2009 nemalo prekročiť, vo výške 2,8 %. V sledovanom období na jar roku 2008 by pritom podľa Národnej banky Slovenska mala priemerná úroveň inflácie na Slovensku predstavovať 2,5 %. Uviedol to v rámci svojho vystúpenia na Trend konferencii Top manažment 2006 s témou Ako prežiť vlastný úspech guvernér centrálnej banky Ivan

V predikciách centrálnej banky ešte pritom nie sú zarátané ďalšie avizované úpravy regulovaných cien, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na celkovom vývoji inflácie. Po započítaní napríklad avizovaného poklesu ceny plynu pre domácnosti by dynamika rastu spotrebiteľských cien mohla byť ešte nižšia. Inflačné maastrichtské kritérium by sme tak podľa Šramka mohli splniť, aj keď stále podľa neho toto kritérium zostáva najťažšou prekážkou na ceste do eurozóny. Nástrahou môžu podľa Šramka byť aj napriek očakávaným pozitívnym zmenám v budúcnosti stále regulované ceny, ceny energií.

Guvernér verí v splnenie inflačného kritéria aj napriek údajom Európskej komisie (EK). Tá v pondelok zverejnila svoje predikcie ohľadom ekonomického vývoja na Slovensku, v ktorých však krajine až tak neverí. Inflácia by podľa odhadov EK mala v budúcom roku dosiahnuť 3,4 %, čo je o 0,6 percentuálneho bodu viac ako predpokladá NBS a v roku 2008 očakáva komisia na Slovensku rast spotrebiteľských cien vo výške 2,5 %, čo je 0,4 percentuálneho bodu nad predikciou domácej centrálnej banky.

Šramko vo svojom vystúpení opäť obhajoval snahy Slovenska o čo najskorší vstup do eurozóny a uviedol, že výhody výrazne prevyšujú nevýhody. Zároveň kritizoval postoje okolitých krajín, ktoré termíny prijatia odsúvajú a snažia sa vytvoriť si akési vlastné kritériá výhodnosti prijatia spoločnej európskej meny. Slovensko sa však vďaka schválenému rozpočtu a vyjadreniam politikov spomedzi týchto krajín vymanilo. Podľa Šramka je nelogické podmieňovať vstup do eurozóny napríklad dosiahnutím 75-percentnej úrovne hrubého domáceho produktu na obyvateľa, ako sa hovorí v Poľsku, keďže prijatie spoločnej meny má práve urýchliť konvergenciu k ekonomikám eurozóny.

"Súhlasom s prístupovou zmluvou sa krajiny zaviazali k určitému ekonomickému správaniu. Preto tieto argumenty mali používať skôr pred vstupom do Európskej únie," povedal Šramko. Dôvodom takýchto postojov v okolitých krajinách môže byť podľa guvernéra NBS aj nechuť politikov pristúpiť na určitú finančnú disciplínu, keďže by im to obmedzovalo možnosti využívania verejných zdrojov pre svoju politickú budúcnosť. "Každá krajina by si mala uvedomiť, že plnenie kritérií reformovaného Paktu rastu a stability je v jej vlastnom záujme a je dobré pre jej ekonomiku," dodal Šramko.

SITA