Podľa Ligy otcov je smernica o striedavej starostlivosti zlá

BRATISLAVA 6 marca  – Interná smernica určená úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktorou úrady ponúkajú možnosť striedavej starostlivosti o deti rozvedeným rodičom, je podľa Ladislava Ďurkoviča z Ligy otcov narýchlo zbúchanou smernicou a cynizmom.


Ďurkovič na dnešnej tlačovej besede argumentoval, že smernica namiesto toho, aby odstránila problémy, na ktoré pri rozhodovaní o zverení starostlivosti o dieťa narážali, ich skôr len utvrdila. “Dochádza k machináciám, k zneužívaniu na súdoch a na kuratele. To, čo sa deje, obrovské porušovanie zákonov, nikto nerieši. Štát intervenuje v neprospech detí,” rozhorčoval sa.


Interná norma údajne nič nerieši

Podľa Ďurkoviča má generálny riaditeľ ÚPSVaR a kandidát SaS Ivan Juráš na svedomí, že vyše 18 000 detí je polosirotami. Ako uviedol, iba 3,9 percenta detí v minulom roku súdy zverili do striedavej osobnej starostlivosti a preto Liga otcov považuje tento inštitút za zlyhanie.

Právnik Michal Fúzy konštatoval, že interná norma je len akýmsi opisom zákona a vykonávacích predpisov, ale nič nerieši. Absentujú v nej mnohé veci, napríklad vysvetlenie, čo treba chápať pod termínom záujem dieťaťa, čo znamená rozšírený styk.

Ako uvádza, v norme nie je nič o tom, že aj keď si rodičia nerozumejú, nie je to prekážkou pre striedavú starostlivosť. Ďalej absentuje riešenie prítomnosti rodičov pri zisťovaní názoru dieťaťa o zverení do starostlivosti. Nie je zadefinované ani poučenie o tom, aké otázky nemožno dieťaťu položiť, aby nebolo oplyvňované a podobne.

Podľa Ďurkoviča striedavá starostlivosť za stavu, keď prevláda nedostatočná komunikácia medzi rodičmi, neprichádza do úvahy. Dieťa sa často stáva rukojemníkom a predmetom sporu rodičov. Ako poznamenal predseda združenia Právo detí na oboch rodičov Samuel Kušinský, “to, že sa partneri rozchádzajú, neznamená automaticky, že sú zlými rodičmi”.


Stereotypy robia z detí polosiroty

Minulý rok rozhodovali súdy o starostlivosti o 18 724 detí. “Nemáme nič proti matkám, máme ich veľa v združení,” podotkol, ale podľa neho napríklad stereotypy robia z detí polosiroty. “Som znechutený a nahnevaný,” skonštatoval. Súdy v minulom roku rozhodli zveriť starostliosť o dieťa v 87,4 percenta prípadov matke, v 8,5 percenta otcovi a pre striedavé opatrovanie súdy rozhodli v 4,1 percenta prípadov, pričom 3,4 percenta z toho bolo len schválenie rodičovskej dohody.

Za alarmujúce v smernici považuje Ďurkovič aj to, že kolízny opatrovník nie je povinný pred pojednávaním dať písomný návrh zverenia. “Kolízny opatrovník ako jediný zastupuje dieťa,” uviedol, ale "nemáme jeho trasparentnú činnosť." Kolízny opatrovník povie pri pojednávaní dve vety, a to je všetko. Navyše nechať rozhodovať o zverení aj samotné dieťa nie je najšťastnejším riešením, práve preto, aké sú deti dôverčivé a ovpyvniteľné, najmä ak sa majú vyjadriť v prítomnosti len jedného z rodičov.

Na Slovensku funguje striedavá starostlivosť o deti od 1. júla 2010. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny začali ponúkať striedavú starostlivosť o deti ako prvú možnosť porozvodového usporiadania. Od 1. marca je pre ne záväzná nová interná norma. Najčastejším variantom pri menších deťom je rozdelenie si starostlivosti po týždni, pri starších deťoch sa rodičia najčastejšie striedajú po dvoch týždňoch.

V roku 2011 rozhodoval súd o starostlivosti o dieťa v prípade 13 386 rodín, čo predstavovalo 18 724 detí. O zverení detí matke rozhodol súd v 11 696 prípadoch (16 487 detí), o zverení otcovi v 1 142 prípadoch (1 495 detí). Striedavú starostlivosť prisúdili súdy v 551 prípadoch, týkala sa 742 detí.