Podľa Jána Hudackého si Bratislavská teplárenská mala tvoriť rezervu

Bratislava 3. júla (TASR) – Odkiaľ zoženie štátna Bratislavská teplárenská (BAT), a. s., vyše 26 miliónov eur, ktoré definitívne prehrala 30. júna rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v jedenásťročnom súdnom spore s investičnou skupinou Penta. To zaujímalo členov parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti na dnešnom mimoriadnom zasadnutí na pôde Národnej rady (NR) SR, na ktorom poslancov o spore informoval predseda výkonného výboru Fondu národného majetku (FNM) SR Branislav Bačík. Fond je 100-% akcionárom bratislavskej teplárne.


"Ak sa tomu nevyhneme, odkiaľ BAT zoberie 26 miliónov eur? To musí zaujímať aj našich daňových poplatníkov, pretože to zaplatíme všetci," pýtal sa šéf výboru Ján Hudacký (KDH). Ako upozornil, tepláreň v roku 2008 predala pozemok v centre Bratislavy za 39 miliónov eur. Zároveň podľa neho nakupovala softvér za 15 miliónov eur. "V spoločnosti, kde pracuje približne 300 ľudí a možno dve tretiny z toho sú robotníci, je otázne, či takýto drahý softvér na organizáciu a finančné riadenie bol nevyhnutný. Osobne si myslím, že to je dosť veľký luxus," uviedol Hudacký.

Rezerva na vykrytie straty

V tej súvislosti sa na Bačíka obrátil s otázkou, či nemala BAT už počas trvania súdneho sporu tvoriť rezervu na vykrytie hroziacej straty. Poukázal na to, že ročný zisk teplárne je v priemere 150- až 200.000 eur. Bačík označil spor za účelovo vymyslený. "Rezervu nevytvárali ani nominanti vlády Mikuláša Dzurindu, ani nominanti za stranu Smer, pretože sme stále presvedčení o tom, že tento súdny spor je neopodstatnený a máme šancu v ňom uspieť," povedal Bačík. Zdôraznil, že FNM využije všetky dostupné právne prostriedky, aby rozhodnutie zvrátil. O ďalšom postupe bude členov výboru informovať po doručení rozsudku súdom. Dodal, že neexistujú žiadne obmedzenia, na základe ktorých by si tepláreň nemohla plniť povinnosti voči svojim odberateľom.

Predmetom sporu bola zmluva o povinnom odbere tepla z bratislavského paroplynu z roku 1999, ktorú podpísali štátne spoločnosti Paroplynový cyklus (PPC) a Západoslovenské energetické závody (ZEZ). Závody museli platiť za dohodnuté množstvo tepla, aj keď ho od paroplynu neodobrali. Spoločnosť BAT zdedila zmluvu po rozdelení ZEZ v roku 2001. Teplárni sa kontrakt od začiatku nepáčil, pretože mala vlastné výrobné zdroje, ktorými bola podľa vlastných slov schopná nahradiť produkciu tepla v potrebnom rozsahu.

Penta sa dostala do bratislavského paroplynu vďaka privatizácii v roku 2004. V privatizačnej zmluve sa zaviazala pristúpiť k úprave podmienok zmluvy s BAT, k čomu došlo uzatvorením novej zmluvy s teplárňou v roku 2006. Spory zmluvných strán o poplatky za neodber, ktoré sa začali neplatením faktúr v roku 2000, však neboli vyriešené. BAT odmietla zaplatiť žalovanú sumu vo výške viac ako 9 miliónov eur, a tak dlžná suma postupne narástla až na súčasných vyše 26,3 milióna eur.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR