Podľa Jana Amosa Komenského robí dobrá škola človeka lepším

Nivnice/Bratislava 28. marca (TASR) – Filozof, teológ, spisovateľ, mysliteľ a pedagóg Jan Amos Komenský, známy tiež ako učiteľ národov, patril k významným osobnostiam českej a slovenskej kultúry. V utorok 28. marca uplynie 425 rokov od jeho narodenia. Deň jeho narodenia si aj v našej republike pripomíname ako Deň učiteľov.


Bohaté myšlienkové dedičstvo Jana Amosa Komenského je aj po mnohých desaťročiach aktuálne a zároveň je predmetom záujmu pedagógov, filozofov, teológov či literárnych historikov. Autor vzorovej učebnice Orbis pictus (Svet v obrazoch, 1658) bojoval za poskytovanie vzdelania ľuďom bez rozdielu pohlavia, rasy či sociálneho postavenia.

Jan Amos Komenský sa narodil 28. marca 1592 v českej obci Nivnice. Jeho život bol vystavený ťažkým skúškam. Za svoje pedagogické a teologické názory musel opustiť svoju vlasť a schovávať sa vo viacerých štátoch. Po štúdiách na nemeckých univerzitách v Herborne a Heidelbergu bol správcom školy Jednoty bratrskej, na ktorej získal svoje základné vzdelanie. Po porážke na Bielej hore odišiel do poľského mesta Lešno, kde začal písať svoje základné dielo Veľká Didaktika (Didaktika Magna). Vydal prvú verziu učebnice latinčiny Janua linguarum reserata (Dvere jazykov otvorené), ktorým si získal všeobecnú vážnosť a slávu.

Neskôr pôsobil v Anglicku (dnes Spojené kráľovstvo), bol účastníkom mierových rozhovorov medzi zástupcami katolíkov, luteránov a kalvinistov prebiehajúcich počas vrcholiacej tridsaťročnej vojny v Toruni. Po pôsobení v sedmohradskom Blatnom potoku (Sárospatak) vychádzali tlačou jeho zobrané didaktické spisy pod názvom Opera didactica omnia. Boli v nich aj traktáty a pedagogické diela Methodus linguarum novissima - Najnovšia metóda jazykov, Orbis sensualium pictus - Svet v obrazoch, Schola ludus - Škola hrou, Gentis felicitas - Šťastie národa, Sermo secretus Nathanis ad Davidem - Tajná reč Nathana k Davidovi.

Pre učiteľov a žiakov sú najväčším prínosom jeho pedagogické diela a navrhované reformy vtedajšieho školstva. Ako prvý určil školský rok a vyučovacie hodiny. Rozdelil čas v škole na prácu a odpočinok, zaviedol do života žiaka poriadok. Navrhol postup, ktorý robil z učenia zábavu a nie drinu – učenie hrou. Svoj vzdelávací systém nazval pampaedia – vševýchova. Hovoril, že deti treba učiť systémom krokov s pribúdajúcou náročnosťou, pričom základné myšlienky by viedli k zložitejším. Presadzoval myšlienku, aby sa v prvých rokoch školskej dochádzky používal materinský jazyk a nie jazyk latinský. Škola by sa nemala sústreďovať len na vyučovanie mysle, ale na vyučovanie celého človeka. Učiteľ má "zostúpiť" k žiakovi a pomáhať mu pochopiť látku. Učiteľ nemôže učiť toľko, koľko by sám mohol, ale len toľko, koľko môže žiak pochopiť. Činnosť taká posvätná, ako je vzdelávanie ducha, nemá sa sprevádzať údermi, hnevom, mrzutosťou, krutým výrazom a trpkými slovami. Škola má byť miestom ľúbezným, vábiacim oči vnútri i zvonku. Človek je najzložitejší a najtajomnejší, ale aj najtvárnejší zo všetkých tvorov, tvrdil Komenský.

Svoje nazeranie na svet zúročil tiež v dielach Theatrum universitatis rerum, Labyrint sveta a raj srdca a vo Všeobecnej rozprave o náprave vecí ľudských.

Jan Amos Komenský zomrel 15. novembra 1670 v holandskom Amsterdame, pochovali ho v neďalekom mestečku Naarden. Počas svojej životnej púte prešiel aj územím dnešného Slovenska, pôsobil v mestách Skalica, Trnava, Holíč, Púchov, Levoča, Prešov, Markušovce. Jeho meno nesie Univerzita Komenského (UK) v Bratislave.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR