Podľa J. Bánskeho chcel Štúr pôvodne študovať v Berlíne, nie v Halle

Bratislava 27. augusta (TASR) - Zborník z vedeckej konferencie Ľudovít Štúr 1815-1856, ktorý vydala Slovenská akadémia vied v Bratislave v roku 1955, obsahuje celkovo 29 vedeckých štúdií o živote, diele a svetonázore Ľudovíta Štúra. Viaceré sú poznačené ideológiou doby, no tie, čo sú zamerané vyslovene biograficky, prinášajú mnohé zaujímavé fakty zo Štúrovho života, ktoré i dnes poznajú len naslovovzatí literárni historici. Preto si niektoré z týchto štúdií všimneme pozornejšie.


Jednou z nich je štúdia literárneho historika a prekladateľa - polonistu Jozefa Bánskeho (1919-1956) K otázke Štúrovho života v Halle. (Zaznamenajme, že tento mladý bádateľ, rodák z Kunova na Záhorí, zomrel pred vydaním knihy, 18. januára 1956 v Toryskách pri Leviciach). Zo štúdie sa, napríklad, dozvieme, že všetko mohlo byť inak. Štúr mal pôvodne študovať v Berlíne, a nie v Halle. Nechajme však hovoriť autora: „V súvislosti so Štúrom sa napr. donedávna prijímalo, akoby odchod do Hale bol vopred premyslený, plánovaný a spontánny. Nebolo to tak. Štúr pôvodne nemyslel na Halle. Jeho cestovný pas, vydaný uhorskou dvorskou kanceláriou vo Viedni, ktorého údaje sú zachytené v hallských prameňoch, mal poznámku: 'Zum alleinigen Besuche der Berliner Universität', čiže 'jedine pre návštevu berlínskej univerzity'. Zmienky o tom sú v korešpondencii poľskému bádateľovi W. A. Maciejowskému v liste z 30. júna 1838: 'S koncem měsíce Klasňa (Sierpňa) půjdu do Prahy a potom do Berlína na všeučiliště'“. Ukázalo sa, že o štúdiu v Halle nakoniec rozhodol Štúrov záujem o „kmeň Lužických Srbov“, ktorého históriu, tradície i súčasný život mohol lepšie spoznať v Halle a nie takom vzdialenom Lipsku, „významnom centre lužickosrbského diania“. Či mal s týmto „prestupom“ z Berlína do Halle aj nejaké administratívne ťažkosti, to zatiaľ nevieme. Ešte dodajme, že Ľudovít Štúr sa zapísal na univerzitu v Halle 21. novembra 1838. Privát si našiel na Grosse Steinstrasse č. 175.

Dôležité je tiež vedieť, že Štúr neprišiel do Halle ako do celkom neznámeho a cudzieho priestoru. Ako hovorí autor: „Bolo to už v druhej fáze slovenských štúdií na tejto univerzite, ktorá sa začala po úpadku napoleonských vojen, keď prišlo do Halle mnoho slovenských študentov z Uhorska - Ondrej Ľ. Homola, Daniel Haviar, Benjamím P. Červenák, J. Kalinčiak, A. Sládkovič, Gustáv Ondrej Grossman atď. Hallské roky Štúrove sú vážnou prípravou na jeho ďalšiu vedeckú a pedagogickú dráhu“, komentuje na záver autor štúdie a potvrdzuje to citátom z Hurbanovho diela Ľudovít Štúr.

V závere štúdie autor dáva pre bádateľov takýto podnet: „Pre historikov nášho knihovníctva zostáva ešte jedna nedokončená úloha, ak hovoríme o Štúrovom pobyte v Halle. Je to prieskum účasti Slovákov na budovaní povestnej hallskej Cassaim založenej Uhorskej bibliotéky (Bibliotheca Hungarica), takej bohatej na cenné slaviká.“



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR