Podľa Hollého národné piesne najkrajšie znejú v hornoslovenskej reči

Bratislava 30. novembra (TASR) - Národné literárne centrum v Bratislave vydalo v roku 1998 dva zväzky monumentálneho knižného diela Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti. Dokumenty k obdobiu nášho národného obrodenia a k štúrovským aktivitám nájdeme v 3. časti prvého zväzku. Spolu je ich 13 a nachádzajú sa na stranách 292 - 322 pod poradovými číslami 97 - 109. Z nich 9 je bezprostredne spojených s osobnosťou Ľudovíta Štúra ako autora, spoluautora alebo signatára.


Prvým dokumentom zo štúrovského obdobia i prvým dokumentom z pera Ľudovíta Štúra je úryvok z diela Starý a nový vek Slovákov, ktorý sa začína takýmto poetickým úvodom, akoby „predspevom“: „Dávno to bolo, dávno, pred tisícročím, čo na zemi tej, po ktorej kráčate a do ktorej po tvrdej práci skladáte svoje kosti ku kostiam otcov, rozmáhala sa veľká, ľudnatá, bohatá a slávna krajina, Veľkou Moravou nazývaná: to bola zem a krajina vašich otcov. (...) Nebolo v nej pustatiny, ale bola posiata dedinami, mestami a hradmi ako na jar lúka rozmanitým kvietím, jej obyvatelia vykonávali rozsiahle kupectvo a spravodlivo obohacovali zem: bola to krajina ľudnatá a bohatá! Susedné zemä sa divili bohatstvu, ktorým sa zem honosila v mestách a na hradoch svojich.“

Pod Slovenským prestolným prosbopisom zo 6. júna 1842 sú podpísaní Pavol Jozeffy, Ján Seberínyi, Juraj Palkovič, Ján Chalupka, Samuel Ferienčík a Michal Hodža. Štúr nebol vo vyslanstve, čo odovzdávalo cisárovi tento dokument. No všetci vedeli, koľko námahy ho to stálo, kým presvedčil naše slovenské osobnosti, aby sa na túto misiu podujali. Nakoniec, keď prisvedčila aj najväčšia autorita spomedzi vtedajších slovenských intelektuálov, superintendent Pavel Jozeffy z Tisovca, zámer sa podaril.

Uzákonenie spisovnej slovenčiny z Hlbokého, ktoré bolo verejne vyhlásené v dňoch 26. - 28. augusta 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši za rozhodujúcej odbornej i organizačnej práce Ľudovíta Štúra, je dokumentované týmto citátom z diela Jozefa Miloslava Hurbana Rozpomienky: „...Ján Hollý nielenže nič nenamietal proti čistej slovenčine, ale práve vyhováral sa, že za jeho čias nebolo možností na Slovensku inou slovenčinou knihy písať, ako tou, v ktorej už nebohý priateľ Bernolák bol gramatiku písal a sám pritom priznal, že národné piesne najkrajšie znejú v tej hornoslovenskej reči...“

Ďalší dokument potvrdzuje vznik celonárodného spolku Tatrín a jeho úvod Prizvaňja k Tatrínu sa začína takto: „Považujúc opuštení stav Slovenskjeho národu a obzerajúc sa na počínaňja ňejedních, ktorí by raďi na úhore našom sami orali, sami siali, sami žali, zrjekli sme sa mnohí Slováci hňeď listovne, hňeď osobňe, že musíme ňječo pred seba vzjať, čobi ku národňjemu nášmu zveľadu zmeruvalo, abi nám ňemohlo biť ukazuvanuo na to, že Slováci sami pre seba ňič ňepočínajú.“ Dokument svojimi podpismi „m .p.“, čiže vlastnou rukou, potvrdili: „Michal Mil. Hodža, Prednosta, Gašpar Fejérpataky z Kľačjan, Počtovník, Miloslav Hurban, Úd Víboru, Ľudevít Štúr, Úd víboru a Ctiboh Zochius, Úd víboru.“

„My, Slováci sme kmeň a ako kmeň máme vlastné nárečie, ktoré je od českého odchodné a rozdielne.“ To je zasa citát zo Štúrovho diela Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, ktorého úryvok tiež tvorí toto dokumentárne dielo.

O Žiadostiach slovenského národa, prijatých 10. mája 1848 v Liptovskom Svätom Mikuláši a ktoré sú tu publikované v plnom znení, sa všeobecne vie. Menej známy je fakt, že Ľudovít Štúr s Jozefom Miloslavom Hurbanom stojí aj za textom a vyhlásením Žiadostí uhorských Slovákov a Rusínov v závere Slovanského zjazdu v Prahe - 7. júna 1848. Text Žiadostí sa začína takto: „Sněm slovanský v Praze žádá, aby národ slovenský a rusínský v Uhřích ani v nejmenším potlačený nebyl. (...) Aby Slováci a Rusíni uherští od Maďaru uznáni za národ byli a v sněme rovná práva s nimi měli.“

Za nádherne rétorický a poetický môžeme považovať aj Štúrov prejav k slovenským dobrovoľníkom z 18. septembra 1848, keď neďaleko Myjavy prekračovali slovensko-moravské hranice. Zachoval sa nám v plnom znení: „Bojovňíci, naša úloha je pekná, veľká, národ z bjedi a ničoty vitrhnúť a privjesť ku slobode a sláve. Nože sľúbťe nám teraz tu pri vstupe, že chceťe za tjeto veci mužne bojuvať a keď na to príde i za ňe umjerať.“

Dva zväzky diela Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti patria k najreprezentatívnejším a najpresvedčivejším knižným dielam o našej národnej histórii.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR