Podľa Gašparoviča sa Jeľcin podieľal na demokratizácii Ruska

BRATISLAVA 23. apríla (WEBNOVINY) - Boris Jeľcin napriek tomu, že robil aj chyby, patril k politikom, ktorí majú podiel na budovaní Ruskej federácie ako demokratického štátu. Názor slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča tlmočil jeho hovorca Marek Trubač. Dodal, že Gašparoviča dnešná smrť bývalého ruského prezidenta zaskočila a jeho rodine, blízkym ako aj celému Rusku vyjadruje úprimnú sústrasť. Gašparovič sa s Jeľcinom stretol viackrát, naposledy na moskovských oslavách 60. výročia víťazstva nad fašizmom.

Hlbokú ľútosť nad Jeľcinovým úmrtím vyjadril premiér Robert Fico. Exprezident sa podľa Fica významnou mierou podieľal na transformačných procesoch v Ruskej federácii. Informáciu poskytol tlačový odbor Úradu vlády SR. Úprimnú sústrasť v súvislosti s úmrtím bývalého ruského prezidenta vyjadril aj predseda parlamentu Pavol Paška. Podľa predsedu NR SR „svet prišiel o politika, ktorý sa výrazne podieľal na reformnom procese v Ruskej federácii a v zložitom období naznačil cestu k budovaniu ruskej občianskej spoločnosti,“ uvádza sa v informácii, ktorú poskytol agentúre SITA hovorca Jozef Plško.

Jeľcin zomrel vo veku 76 rokov. Príčinu jeho úmrtia Kremeľ zatiaľ nezverejnil. Agentúra Interfax, ktorá citovala dôveryhodné lekárske zdroje, uviedla, že Jeľcin zomrel na infarkt.

Boris Nikolajevič Jeľcin sa narodil 1. februára 1931 v rodine sedliakov. Jeho otec Nikolaj bol väznený v gulagu, matka bola krajčírka. Predtým, ako nastúpil na politickú dráhu, bol Jeľcin stavebným inžinierom. Funkcionárom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) bol od roku 1968, od roku 1981 bol členom ÚV KSSZ. Za poslanca v Moskve ho zvolili v roku 1989 a o rok neskôr sa stal predsedom ruského parlamentu. Jeľcin bol prvým prezidentom Ruskej federácie po rozpade Sovietskeho zväzu. Funkciu prezidenta zastával v rokoch 1991-1999. Ako radikálny reformátor bol súperom Michaila Gorbačova, chcel v Rusku uplatniť demokraciu a podporoval ekonomickú reformu. Jeho funkčné obdobie zatienili mnohé korupčné škandály. V roku 1993 násilne rozpustil opozičný parlament a presadil ústavu, ktorá mu poskytla väčšiu moc. V roku 1996 sa vďaka veľkej podpore ekonomických kruhov stal druhý raz prezidentom.

V 90. rokoch Jeľcinovi museli niekoľkokrát zaviesť bypas. Z najvyššej funkcie odstúpil v roku 1999 po viacerých infarktoch. Jeho nástupcom sa stal súčasný prezident Vladimir Putin.

SITA/AP