Podľa F. Ruttkaya je Štúr tvorcom slovenskej politickej žurnalistiky

Bratislava 2. júla (TASR) - V rokoch, keď okrem klasického životopisu Ľudovíta Štúra od klasika Jozefa Miloslava Hurbana existovalo už niekoľko kratších, ale i širších a vedecky fundovaných monografií o jeho živote a diele, začali celkom zákonite vznikať čiastkové práce o Štúrovi. Sú to štúdie a monografie, ktoré sa zameriavajú na istú a celkom konkrétne pomenovanú časť Štúrových činností, záujmov a aktivít.


Jednou z nich je monotematická monografia známeho slovenského publicistu, teoretika žurnalistiky a vysokoškolského pedagóga Fraňa Ruttkaya Ľudovít Štúr ako novinár. Na prekvapenie časti zainteresovanej verejnosti vyšla v roku 1982, teda uprostred fixovaných normalizačných rokov, a to vo vydavateľstve a nakladateľstve Novinář v Prahe v rámci edície Osobnosti českej a slovenskej žurnalistiky.

Monografia disciplinovane rešpektuje nastolenú tému. Ľudovít Štúr sa vracia zo štúdií v Halle nielen vrchovato nasýtený vedomosťami, ale už aj s vlastným názorom na Heglovu dialektickú filozofiu dejín. Už tuší, čo treba robiť a ako ju aplikovať na slovenské pomery v záujme všestranného zlepšenia životných podmienok slovenského národa. Za pomoci esejistického štýlu ju môžeme pokojne pomenovať Štúrovou filozofiou slovenských dejín a Štúrovou slovenskou dialektikou.

Na dosiahnutie cieľa však bolo potrebné ešte mnoho rokov vytrvalej práce a permanentného úsilia celého štúrovského kolektívu. Práve preto autor venuje pomerne veľa pozornosti Štúrovmu redakčnému a novinárskemu pôsobeniu v Tatranke, v časopise, ktorý raz štvrťročne vydával profesor bratislavského lýcea Juraj Palkovič v rokoch 1832 - 1847. Pre Štúra to bola škola drobnej redakčnej práce, od získavania a redigovania príspevkov, cez zostavovanie čísel, až po korektúry, výber písma a zalamovanie strán. Táto spolupráca však trvala len do roku 1843, keď známa trojica štúrovcov nastolila potrebu spisovnej slovenčiny. Pretože starý pán Palkovič takúto zmenu nepripúšťal, názorovo sa rozišli.

Podstatnú časť monografie tvorí Štúrovo pôsobenie v Slovenských národných novinách. Bol ich vydavateľom, šéfredaktorom a - povedané dnešným slovníkom - i manažérom. Tam sa vyprofiloval aj ako politológ a politik. Svedčí o tom jeho politická publicistika, ktorá tu má, až na vzácne výnimky, podobu úvodníkov. V jednom z nich o význame vydávania a čítania novín v modernej dobe napísal: Nikto, kto len nie je k zemskej hrude priviazaný, kto len sám sebe nežije, nemôže byť bez novín.

V záverečnej kapitole autor píše o príčinách zániku Slovenských národných novín. Neboli subjektívne, ale objektívne. Ponad Európu lietali meteory revolúcie a boli viditeľné aj v Rakúsko - Uhorsku a na Slovensku zvlášť. A Štúrove a štúrovské Slovenské národné noviny boli súčasťou prípravného diania tohto procesu. V tomto zmysle SNN splnili svoju politickú úlohu bezo zvyšku. Našli si cestu ku všetkým vrstvám slovenskej spoločnosti. Aj k neveľmi gramotným roľníkom. Pamätníci zaznamenali, že najmä počas trhov, ale aj pri iných príležitostiach, vždy sa našli gramotní ochotníci, čo zhromaždenému ľudu čítali zo SNN celé pasáže.

Ľudovít Štúr je tvorcom slovenskej politickej žurnalistiky. To je jednoznačný záver monografie Fraňa Ruttkaya Ľudovít Štúr ako novinár.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR