Podľa Berezovského má Kremeľ účasť na Litvinenkovej vražde

LONDÝN 31. mája (WEBNOVINY) - Ruský magnát Boris Berezovský, ktorý žije v ruskom exile, vo štvrtok vyhlásil, že účasť Kremľa na vražde bývalého špióna Alexandra Litvinenka je dnes "jasnejšia ako kedykoľvek predtým". Berezovského v tomto názore podľa jeho slov utvrdilo vystúpenie ďalšieho bývalého ruského agenta Andreja

Lugového, ktorý predtým vo štvrtok v Moskve na tlačovej konferencii vyhlásil, že Litvinenkova smrť je dielom britských tajných služieb. Podľa Berezovského jeho vystúpenie jednoznačne prebehlo v réžii Kremľa.

"Po zhliadnutí tlačovej konferencie Andreja Lugového dnes ráno v Moskve je teraz jasnejšie ako kedykoľvek predtým, že Kremeľ stojí za vraždou Alexandra Litvinenka," uviedol Berezovský. "Zo všetkého, čo pán Lugový povedal a prezentoval, je evidentné, že konal na základe inštrukcií Kremľa," dodal Berezovský. Vo vyhlásení, ktoré zaslal agentúre AFP, Berezovský zároveň poprel tvrdenia, že pôsobí ako agent britskej tajnej služby MI6.

Na zavraždení bývalého agenta sovietskej a ruskej tajnej služby Alexandra Litvinenka sa podieľala britská tajná služba. Na tlačovej konferencii v Moskve to vo štvrtok ráno vyhlásil Andrej Lugový, ďalší bývalý ruský agent a dnes bohatý podnikateľ. Britskí vyšetrovatelia minulý týždeň obvinili z vraždy Litvinenka práve Lugového. Lugový ponúkol vo štvrtok tri verzie vraždy: Litvinenka mohla dať podľa neho zavraždiť britská tajná služba MI6, ruská mafia, alebo ruský magnát Boris Berezovský, ktorý žije v londýnskom exile. V každom prípade sa však podľa neho vražda nemohla odohrať bez vedomia britskej tajnej služby. Litvinenko bol podľa neho v posledných rokoch svojho života sám agentom britskej spravodajskej služby MI6. Lugový tvrdí, že britská tajná služba sa snažila získať aj jeho, aby pre ňu zbieral materiály na prezidenta Vladimira Putina a jeho rodinu.

Veľká Británia minulý týždeň vydala na Lugového zatykač a požiadala Moskvu o jeho vydanie. Rusko oznámilo, že Lugového Británii nevydá. Lugového ako občana Ruskej federácie nemožno vydať na stíhanie do cudzej krajiny, pretože to zakazuje ústava, oznámila ruská generálna prokuratúra.

Litvinenko zomrel koncom novembra minulého roka v londýnskej nemocnici na následky otravy rádioaktívnym polóniom 210. Zo zosnovania svojej smrti obvinil ruského prezidenta Putina a svojho bývalého zamestnávateľa, tajnú službu FSB. Litvinenko patril k najhlasnejším kritikom prezidenta Putina a ruskú tajnú službu obviňoval okrem iného aj z toho, že stála za útokmi na obytné domy v Moskve a v ďalších ruských mestách, pri ktorých v roku 1999 zahynulo vyše 300 ľudí. Vláda z útokov obvinila čečenských separatistov a spustila krvavú ofenzívu v Čečensku.

SITA/AFP