Podľa analytikov môže slovenskú ekonomiku podporiť viac turistov

Bratislava 14. novembra (TASR) - Z rastu cestovného ruchu môže ťažiť aj slovenská ekonomika. Viac turistov v slovenských horách sa môže podpísať pod rast zamestnanosti, tržieb, ako aj daní. Zhodujú sa na tom odborníci.


"Z cestovného ruchu dokážu ťažiť nielen majitelia hotelov či penziónov, ale jeho vplyv na ekonomiku daného regiónu je oveľa rozsiahlejší. Pre slovenskú ekonomiku je teda najvýhodnejšie, ak sa ľudia rozhodnú zimnú dovolenku stráviť na Slovensku," skonštatovala analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Prílev turistov podľa jej slov pozitívne ovplyvňuje tržby reštaurácií, kaviarní, nákupných centier, welness zariadení, či rôznych kultúrnych, zábavných a športových zariadení. "S rastúcimi tržbami ide ruka v ruke aj dopyt po pracovnej sile, čo prispieva k poklesu nezamestnanosti," doplnila Glasová.

Podľa štatistík sa každým rokom zvyšuje počet ľudí pracujúcich v oblasti ubytovacích a stravovacích služieb. Ako vyčíslil Inštitút hospodárskej politiky (IHP), v roku 2013 pôsobilo v tejto sfére takmer 113.000 pracujúcich, v roku 2014 pribudol počet pracujúcich o viac ako 6000 a dosiahol úroveň presahujúcu 119.000 pracujúcich. "Priaznivé výsledky doterajšieho priebehu roku 2015 dávajú predpoklad na ďalší rast počtu pracujúcich v tejto oblasti. Je možné predpokladať celoročný rast na úrovni 10 %," predpokladá riaditeľ IHP Branislav Lackovič.

Vyššie tržby v cestovnom ruchu sa zase premietajú do rastúcej spotreby, čo opäť podporuje obchodníkov, ale aj producentov v regiónoch. "Jednoznačne je teda možné povedať, že turistický ruch sa pozitívne podpisuje pod ekonomickú situáciu a zamestnanosť v celom regióne. V neposlednom rade netreba zabúdať ani na to, že vyššie tržby a mzdy znamenajú aj vyšší výber daní plynúcich do štátneho rozpočtu," doplnila Glasová.

Podľa IHP pozitívny vplyv vývoja cestovného ruchu na úrovni regiónov je možné dokumentovať údajmi o dani za prenocovanie, ktorá je príjmom príslušnej samosprávy. Túto daň platia návštevníci ubytovaní v danej obci alebo meste. "Pokiaľ táto daň za prenocovanie v roku 2013 dosiahla takmer 9,5 milióna eur, v minulom roku to bolo už viac ako 9,8 milióna eur. Doterajší priaznivý vývoj cestovného ruchu v tomto roku dáva predpoklad, že obce a mestá by takto mohli získať zdroje na svoju činnosť až na úrovni 11 miliónov eur," vyčíslil Lackovič.

Odborníci sa však zhodujú v tom, že Slovensko má stále, čo v oblasti cestovného ruchu doháňať. "Pre prilákanie väčšieho počtu zahraničných turistov by bolo potrebné dobudovanie diaľnic a zlepšenie infraštruktúry. Druhou 'achillovou pätou' je často úroveň poskytovaných služieb, ktorú by bolo potrebné zvýšiť," myslí si Glasová.

Podľa Lackoviča je zase potrebné zlepšiť koordináciu subjektov cestovného ruchu, teda destinačný manažment, vrátane kvality služieb i prípravy a vzdelávania pracovných síl, nemenej dôležitá bude potreba zlepšenia propagácie a prezentácie na všetkých úrovniach. "Viac ako 90 % v cestovnom ruchu tvoria malí a strední, respektíve mikropodnikatelia. Bude potrebné opatrenia zamerať aj do oblasti podpory takéhoto podnikania. Vzhľadom na ekonomický prínos sa javí ako vhodné prijať opatrenia podporujúce predovšetkým domáci, ale aj príjazdový, teda aktívny cestovný ruchu," dodal Lackovič.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR