Podhorany neponúkajú pozemky ani byty, mladé rodiny aj tak prichádzajú

Podhorany 22. marca (TASR) – Podhorany v okrese Nitra patria k obciam, ktoré nemajú problém s úbytkom obyvateľstva napriek tomu, že samospráva nestavia nájomné byty ani neponúka stavebné pozemky na individuálnu bytovú výstavbu. Zo zhruba 1100 obyvateľov obce je viac ako polovica v produktívnom veku. V minulom roku zaznamenali v obci šesť sobášov, narodilo sa sedem detí, do obce sa prisťahovalo 22 ľudí. "Napriek tomu, že obec nemá pozemky na predaj, prichádzajú k nám noví obyvatelia, najmä mladé rodiny, ktoré si buď opravujú staré domy, alebo stavajú nové na súkromných pozemkoch," skonštatovala starostka Magdaléna Bogyová.


Jej slová potvrdzuje skutočnosť, že materskú školu v obci navštevuje 36 detí, základná škola eviduje zhruba stovku žiakov. Pozitívom obce je podľa starostky blízka vzdialenosť krajského mesta Nitra a okresného mesta Topoľčany, pekné prostredie a dobre vybudovaná infraštruktúra. "Máme obecný vodovod, plyn, čiastočne aj kanalizáciu. Práve dobudovanie kanalizácie patrí k našim tohtoročným investičným prioritám, spolu s rekonštrukciou materskej školy a realizáciou protipovodňových opatrení," informovala starostka.

História Podhorian siaha do roku 1113, vlani oslávili 900. výročie prvej písomnej zmienky o obci v Zoborských listinách. V minulosti pracovali miestni obyvatelia v manufaktúrach, výrobniach súkna, porcelánu či v miestnom pivovare. Hlavným zamestnaním však bola práca v poľnohospodárstve, časť sa zaoberala aj vinohradníctvom a ovocinárstvom. Samotná obec s názvom Podhorany však vznikla až v roku 1960 spojením troch samostatných obcí Sokolníky, Mechenice a Bádice. Od decembra 2002 sa však Bádice odčlenili a fungujú ako samostatná obec.

Život v Podhoranoch v minulých rokoch dokumentuje obecné múzeum, ktoré vzniklo vlani v septembri v priestoroch Vinohradníckeho domu z iniciatívy miestneho vinohradníckeho spolku. Miestni občania objekt vlastnými silami zrekonštruovali. Prestavba domu trvala necelé tri mesiace, počas ktorých dobrovoľníci odpracovali 2340 brigádnických hodín. Rekvizity a predmety, ktoré tvoria zbierku múzea, poskytli miestni občania. "V múzeu sú umiestnené všetky pomôcky z domácností, ktoré ľudia v minulosti využívali v bežnom živote. Vybavené a zariadené je presne tak, ako v minulosti vyzerala a fungovala sedliacka domácnosť," skonštatovala starostka.

Obec chce dokončiť kanalizáciu a opraviť historickú budovu škôlky

Dostavba kanalizácie, rekonštrukcia historickej budovy materskej školy a realizácia protipovodňových opatrení sú tohtoročnými investičnými prioritami obce Podhorany v okrese Nitra. Už v tomto roku by mali byť obnovené pôvodné rigoly, ktorými v minulosti odtekala voda stekajúca z okolitých vrchov. Dlhodobo sa o ne nikto nestaral, až úplne zanikli. Chýbajúce rigoly pocítili obyvatelia v posledných rokoch, keď v období dažďov stúpali spodné vody a obec sa musela vysporiadať aj so záplavami.

Dostavba kanalizácie v obci závisí od dotácií z Environmentálneho fondu. „Na dostavbu potrebujeme zhruba milión eur. Takúto veľkú investíciu financovať z vlastných zdrojov nie je reálne,“ tvrdí starostka Magdaléna Bogyová. Obec buduje tlakovú kanalizáciu prostredníctvom vlastných zdrojov a zdrojov z environmentálneho fondu od roku 2002.

„Vybudovaná je stoková sieť, na čistiareň odpadových vôd sme napojení v obci Výčapy – Opatovce. Približne jedna štvrtina z celkového plánovaného počtu 400 producentov je na kanalizáciu už pripojená,“ hovorí Bogyová. Dobudovanie ďalších cca 300 vedľajších vetiev tlakovej kanalizácie je závislé od poskytnutia dotácií a jej výšky. „Problém tlakovej kanalizácie je v tom, že každá domácnosť má svoje vlastné čerpadlo. Vybudovanie takejto prípojky je rádovo trojnásobne drahšie, ako v prípade spádovej kanalizácie,“ konštatovala starostka. O výstavbe tlakovej kanalizácie rozhodlo vtedajšie zastupiteľstvo v 90-tych rokoch minulého storočia.

Ďalšou prioritou obce je rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky, kúrie Katscherovcov, v ktorej je umiestnená materská škola. Historická budova z prelomu 19. a 20. storočia je z technického hľadiska značne poškodená, prešla iba minimálnymi stavebnými úpravami a nevyhnutnou údržbou. „Pre záchranu tejto národnej kultúrnej pamiatky musíme pokračovať v začatej rekonštrukcii strechy a sfunkčniť odkvapový systém, aby sa predišlo ďalšej devastácii objektu,“ povedala Bogyová. Materskú školu navštevuje v súčasnosti 36 detí, kvôli ich bezpečnosti vykonáva obec rekonštrukčné práce najmä v čase prázdnin.

„Vnútorné priestory škôlky sú veľmi pekné, podnetné pre deti. Park okolo kúrie poskytuje vynikajúci priestor pre pohyb detí.“ Napriek tomu obec uvažuje o výstavbe nového objektu škôlky v areáli základnej školy. „Náklady na energie sú v terajších priestoroch vysoké. V kaštieli sú veľmi vysoké stropy, vysoké okná však neumožňujú riešiť zníženie stropov. Výstavba novej budovy však bude závisieť od financií.“

Na ruinách románskeho kostola si občania urobili skládku odpadu

Obec Podhorany si vlani pripomenula 900. výročie prvej písomnej zmienky o obci v Zoborských listinách. Archeologické prieskumy však dokázali, že na dnešnom území Podhorian sa už pred rokom 1113 nachádzalo niekoľko menších slovanských osád. Potvrdzuje to nálezisko pozostatkov Kostola sv. Michala v Sokolníkoch, ktorého vznik je datovaný na koniec 11. storočia. Vzácna národná kultúrna pamiatka niekoľko desaťročí chátrala, o jej záchranu sa pričinili miestni dôchodcovia.

"Pôvodne to bol jeden veľký hlinený zasypaný val, na ktorom bolo neskutočne veľa náletových drevín. Členovia Klubu dôchodcov vyklčovali, odstránili všetky tieto dreviny a vyčistili celý terén lokality zaniknutého kostola. Okrem historických prvkov pritom odkryli aj použité a nepotrebné veci z domácností, ktorých sa ľudia takýmto spôsobom zbavili," skonštatovala starostka Podhorian Magdaléna Bogyová. Po vyčistení terénu sa na základe pripraveného projektu začala rekonštrukcia pamiatky, ktorej prvá etapa trvala štyri roky. Sprístupnená je od septembra minulého roka, keď sa uskutočnili oslavy 900. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Správcom lokality je obec Podhorany.

Zaniknutý Kostol sv. Michala je v súčasnosti prezentovaný ako architektonizovaná ruina. Pôvodne románsky kostolík bol niekoľkokrát prestavovaný, nesie znaky gotického, renesančného aj barokového obdobia. Pozostatky murív zodpovedajú stavu z obdobia barokovej prestavby a sú v ňom odprezentované aj staršie vývojové etapy. Zachované murivá sú nadmurované korunou, ktorej materiálové zloženie je podobné pôvodnému typu muriva. Časti základových murív starších etáp v interiéri kostola sú vyložené iba v úrovni podlahy. V bezprostrednej blízkosti objektu je osadená informačná tabuľa a maketa pôvodnej podoby kostolíka.

"V budúcnosti, po dokončení kompletnej rekonštrukcie, by mal na tomto mieste vzniknúť priestor pre organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí. Lokalita by mala byť aj súčasťou pripravovanej cyklotrasy, ktorá by mala týmto územím prechádzať," povedala Bogyová.

Archeologický prieskum lokality sa začal už v roku 1965 a trval dva roky. Archeológovia zistili podstatnú časť informácií o lokalite. Podľa zachovaných dokumentácií bolo v období výskumu nadzemné murivo sakrálnej stavby zachované do výšky 1 až 1,5 metra. Po ukončení odkryvu však zostala stavba ponechaná bez konzervovania múrov a v priebehu nasledujúcich 40 rokov došlo k výraznému úbytku hmoty nadzemných murív i kamenných prvkov. Druhá etapa archeologického výskumu sa začala v roku 2010. Výskum potvrdil a spresnil výsledky prvej etapy výskumov, skonštatoval zánik murív a opracovaných kamenných článkov. Zvyšky základov kostola boli zakonzervované v roku 2011.

Počas obidvoch archeologických výskumov bolo v interiéri i exteriéri kostola preskúmaných aj 128 kostrových hrobov. Podľa odhadov archeológov sa začalo na cintoríne pochovávať v priebehu 12. storočia, najstaršie hroby sa koncentrovali na ploche v blízkosti románskeho kostola. Na cintoríne sa pochovávalo aj po uzatvorení a zániku kostola až do druhej polovice 19. storočia. Potvrdzujú to zachované náhrobky. Najmladší z nich z roku 1871 patrí zemepanskej rodine Bartakovičovcov a je vyhotovený z mramoru. Z dôvodu ochrany boli všetky náhrobky deponované do priestorov Obecného úradu Podhorany.

Piataci sa učia históriu Podhorian z učebnice, ktorú vydala obec

Školáci z Podhorian v okrese Nitra sa už v základnej škole učia o tradíciách a histórii vlastnej obce. Podhorany využili možnosť, ktorú im poskytuje súčasný systém vzdelávania, a v rámci školského vzdelávacieho programu zaradili do výučby regionálnu výchovu. "V spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre sme vytvorili vlastnú učebnicu, ktorá je unikátom minimálne v rámci Nitrianskeho kraja," skonštatovala starostka Magdaléna Bogyová. Je určená pre žiakov piateho ročníka základnej školy, ktorí týždenne absolvujú jednu hodinu regionálnej výchovy.

Učebnica je rozdelená na kapitoly, ktoré sú zamerané na rôzne oblasti života v obci. Fotografiami i osobnými spomienkami do nej prispeli samotní obyvatelia Podhorian. Terénny zber informácií robili študenti nitrianskej univerzity. "Deti by mali poznať históriu svojej obce. Učíme ich rôznym veciam, no vlastnú históriu nepoznajú. Naša učebnica je veľmi dobre a pútavo spracovaná, prispôsobená veku dieťaťa. Neviem o tom, že by niektorá iná obec na Slovensku mala takúto učebnicu vytvorenú," povedala starostka.

Jednotlivé kapitoly sú zamerané na rôzne oblasti života, počnúc históriou obce, stavebníctvom, bývaním až po odievanie, zvyky, folklór, remeslá. Súčasťou učebnice sú aj básne či piesne, ktoré sprevádzali rôzne sviatky i významné udalosti. Výučbu regionálnej výchovy zabezpečuje miestny učiteľ Ivan Tóth, ktorý má k predmetu riadne spracovanú metodickú príručku. "Práve on bol autorom myšlienky zaradiť v našej škole regionálnu výchovu. Má vzťah k histórii, tradíciám, je autorom etnografie Podhorian a Bádic," uviedla starostka.

Rozhľadňa na Hôrke ponúka výhľad až na Malé Karpaty

Rozhľadňa nad obcou Podhorany v okrese Nitra ponúka výhľad až na Malé Karpaty. Drevená stavba, vysoká 12 metrov, je umiestnená na kopci Hôrka, na mieste bývalej triangulačnej veže, ktorá na tomto mieste s výškovým bodom 292 metrov nad morom stála od roku 1940 do roku 1960. Veža slúžila ako orientačný bod pre geodetické merania a na vojenské účely. Nová rozhľadňa vznikla na súkromnom pozemku v roku 2011 z iniciatívy miestneho spolku vinohradníkov.

"Pôvodne sme uvažovali s jej postavením na vrchu Žibrica, tento projekt však stroskotal najmä na financiách a náročnosti terénu pre výstavbu," skonštatoval jeden z iniciátorov výstavby rozhľadne Zoltán Fülöp. Pri kopaní základov pre rozhľadňu na Hôrke našli stavebníci nielen kótu z roku 1940 označenú na pôvodnom kameni pod vežou, ktorý bol zarastený v kríkoch, ale aj starší kameň z roku 1890 s vytesaným označením KP, čo je nemecké označenie pre kótový bod. "Za priaznivých podmienok je z rozhľadne výhľad na pohorie Tribeč, údolie rieky Nitra s viacerými obcami, na hrebene Malých Karpát, Považského Inovca a na paneláky sídliska v Topoľčanoch," povedal Fülöp.

Podhorany ležia v Nitrianskej pahorkatine v Zoborskej skupine Tribeča, pod severnými svahmi Zobora. Svojou juhovýchodnou a východnou časťou zasahujú do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Najbližšie k ich hraniciam leží národná prírodná rezervácia Žibrica. Oblasť je vyhľadávaným cieľom turistov, ktorí môžu absolvovať jednu zo šiestich značkovaných turistických trás v celkovej dĺžke vyše 14 kilometrov. V blízkej budúcnosti by mali v regióne pribudnúť nové cyklotrasy, ktoré pripravuje Nitriansky samosprávny kraj.

"Podmienkou bolo, aby cyklotrasa spájala zaujímavé cieľové body. V našej obci máme štyri národné kultúrne pamiatky, ktoré sú rozložené od Mecheníc až po zaniknutý kostol v Sokolníkoch, popri ktorom má cyklotrasa prechádzať," uviedla starostka Magdaléna Bogyová.











Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR