Podarilo sa uskutočniť prvú priamu komunikáciu mozgov dvoch ľudí - cez internet

 
Podarilo sa uskutočniť prvú priamu komunikáciu mozgov dvoch ľudí, nachádzajúcich sa na miestach vzdialených 8000 kilometrov.

Zaslúžil sa o to deväťčlenný medzinárodný „dvojtím“. Prvú jeho časť viedli Alvaro Pascual-Leone z Harvard Medical School v Bostone (štát Massachusetts, USA) s Giuliom Ruffiniom a Carlesom Grauom zo Starlab a Universitat de Barcelona (Španielsko), druhú Michel Berg z firmy Axilum Robotics v Štrasburgu (Francúzsko).

Využili pri tom pokročilé neurotechnológie, ako bezdrôtový elektroencefalogram (EEG) prenášaný cez bluetooth a robotizovanú transkraniálnu magnetickú stimuláciu (TMS), čo je neinvazívne pôsobenie na mozog zdrojom magnetického poľa. Laicky povedané, cievkou priloženou k lebke.

Dobrovoľníci v úlohe „prijímačov“ vnímali myšlienky "vysielateľa" vo forme fosfénov, zábleskov svetla v ich periférnom videní. Svetlo sa objavovalo v slede, ktorý im umožňoval dekódovať informácie v správe. Hoci sa vyjadrili, že nič necítili, pozdrav obdržali v poriadku.



Internetové sprostredkovanie mozgového dialógu

„Chceli sme zistiť, či by dvaja ľudia mohli priamo komunikovať tak, že prečítame mozgovú aktivitu jednej osoby a prenesieme ju do mozgu druhej. A to na veľké vzdialenosti pomocou existujúcich komunikačných kanálov,“ vysvetlil Alvaro Pascual-Leone.

„Jedným takým kanálom je samozrejme internet, takže naša otázka nadobudla podobu: Dal by sa vyvinúť experiment, ktorý by preskočil hovorovú či písanú časť komunikácie cez internet a spustil priamo komunikáciu od mozgu k mozgu medzi osobami, nachádzajúcimi sa ďaleko od seba, konkrétne v Indii a vo Francúzsku?“, pokračoval.

„Neuroesemesky“

Následné pokusy priniesli kladnú odpoveď. Vedci pri nich v zásade vysielali z mozgu do mozgu akési SMS. Obsahovali konkrétne slová „hola“ a „ciao“, čiže „ahoj“ po španielsky či katalánsky a po taliansky. Využili spomenuté metódy, bezdrôtový EEG a robotickú TMS.

Dosiaľ sa takto skúmala komunikácia ľudského mozgu s počítačom. Vedci pripnuli dobrovoľníkovi k hlave elektródy, ktoré zaznamenávali elektrické prúdy v mozgu. Práve v okamihoch, keď predmetná osoba zámerne myslela na určitú akciu, napríklad na pohyb rukou alebo nohou. Počítač tento signál rozpoznal a po náležitom preklade ho preniesol ako príkaz na výstupné zariadenie, napríklad robota alebo elektrický vozík pre invalidov.

Členovia tímu to teraz zmenili. Na druhý koniec systému pridali iný ľudský mozog. Na výskume sa zúčastnili celkove štyria zdraví dobrovoľníci vo veku 28 až 50 rokov. Jeden z nich zohral úlohu „vysielača“ na rozhraní mozog-počítač. Ostatní traja pôsobili ako „prijímače“ na rozhraní počítač-mozog. Dostávali správy a mali im porozumieť.

Pozdravné záblesky

Vedci premenili na základe záznamu EEG „hola“ a „ciao“ na binárny kód čiže známy reťazec núl a jedničiek. Výsledok odoslali e-mailom z Thiruvananthapuramu v juhoindickom štáte Kérala do francúzskeho Štrasburgu. Rozhranie počítač-mozog tam prenieslo správu do mozgu prijímateľa prostredníctvom TMS.

Dobrovoľníci v úlohe „prijímačov“ to vnímali vo forme fosfénov, zábleskov svetla v ich periférnom videní. Svetlo sa objavovalo v slede, ktorý im umožňoval dekódovať informácie v správe. Hoci sa vyjadrili, že nič necítili, pozdrav obdržali v poriadku.




Ďalší experiment s podobnou koncepciou sa uskutočnil medzi dobrovoľníkmi v Španielsku a vo Francúzsku. Výsledok: celkový výskyt chýb bol iba na úrovni 15 percent, z toho 11 percent na dekódujúcom konci, zvyšok pri počiatočnom kódovaní.

Principiálny dôkaz

„Pomocou pokročilých presných neurotechnológií, najmä bezdrôtového EEG a robotizovanej TMS, sme dokázali priamo a neinvazívne vyslať myšlienku od jednej osoby k druhej, ktoré nemuseli ani hovoriť, ani písať,“ zhrnul Alvaro Pascual-Leone.

„To je samé osebe pozoruhodný krok dopredu v ľudskej komunikácii, no fakt, že sa to podarilo uskutočniť na vzdialenosť tisícov kilometrov znamená kriticky dôležitý principiálny dôkaz, že možno vyvinúť komunikáciu mozog-mozog. Sme presvedčení, že tieto experimenty predstavujú významný prvý krok vo výskume realizovateľnosti doplnenia alebo obídenia tradičnej komunikácie založenej na reči alebo pohyboch rúk,“ uzavrel.

Od vedeckej fantastiky k vedeckému faktu

Predmetné výsledky s kolegami uverejnil vo voľne prístupnom časopise Public Library of Science ONE. Predstavujú najnovšiu ukážku, ako nečakane rýchlo sa môže ešte donedávna „len“ sci-fi alebo dokonca čisto špekulatívna téma premeniť na skutočnosť.

Pri priamom prenose myšlienok medzi mozgami sa vynára nesmierne pestrá paleta využití, od komunikácie v krízových situáciách, keď treba bleskovo reagovať, až po úplne súkromný mentálny rozhovor medzi ľúbostnými partnermi. Ale aj zneužití, od pomerne neškodných, ako v reklame, po vyslovene hrozivé, ako je manipulácia ľuďmi bez ich vedomia.

Tento spôsob komunikácie preto vyvolá rozličné etické úvahy. Takmer určite si vyžiada istú reguláciu. Pri zvládnutí sprievodných komplikácií by ale mali prevážiť výhody.

Hlavné zdroje: Public Library of Science ONE z 3.9. 2014; Komuniké Beth Israel Deaconess Medical Center, Harvard Medical School z 3.9. 2014