Počítač na dierne štítky si dal patentovať H. Hollerith pred 130 rokmi

Washington/Bratislava 23. septembra (TASR) – Američan Herman Hollerith si dal pred 130 rokmi 23. septembra 1884 patentovať počítací stroj na dierne štítky, ktorý umožnil hromadné spravovanie údajov.


Potomok Nemcov – emigrantov Herman Hollerith po štúdiách na univerzite (Columbia University) nastúpil v roku 1879 ako asistent do amerického úradu pre sčítanie ľudu. Cenzus sa v USA konal každých desať rokov, Hollerith asistoval pri sčítaní údajov z roku 1880. Úmorná a chybová práca (spracovanie výsledkov cenzu trvalo aj desať rokov) priam volala po mechanizácii.

Herman Hollerith dostal podnet na vytvorenie systému, ktorý by umožnil rýchlejšie a lacnejšie spracovanie získaných údajov. Najskôr robil pokusy s papierovou páskou, ale onedlho presedlal na dierne štítky, ktoré sa využívali pri tkaní na vytváranie vzorov (použitie diernych štítkov na riadenie tkáčskych stavov sa spája s menami francúzskych tkáčov Falcoon, Vaucanson, Jacquard v 18. storočí). Tak sa stalo, že zariadenie určené v konečnom dôsledku pre vrtochy módy bolo základom pre computerový priemysel. Dierne štítky presných rozmerov so zrezaným rohom panovali celé storočie.

Systém mal zjednodušiť manuálne spracovanie anketových odpovedí. V roku 1884 Hollerithovi udelili prvý patent na elektronický systém triedenia kódovaných údajov, ktorý využíval sústavu okrúhlych otvorov na štítku z nevodivého materiálu. Štítok mal 45 stĺpcov. Svoj systém si Hollerith overil v roku 1887 pri spracovaní štatistík mortality v Baltimore a v ďalších amerických veľkomestách. V roku 1889 získal ďalšie patenty a rok nato zvíťazil v konkurze na spracovanie výsledkov sčítania obyvateľstva USA. Nový systém bol naozaj nevyhnutný, pretože hrozilo, že výsledky sčítania z roku 1890 nebudú spracované do ďalšieho sčítania obyvateľov (v roku 1900).

Hollerithove stroje zázračne zredukovali desaťročné spracovanie anketových dotazníkov na tri mesiace (rôzne zdroje uvádzajú rôzne čísla od šiestich týždňov po tri roky) napriek tomu, že množstvo ručnej práce sa zachovalo. Daňovým poplatníkom ušetrili 5 miliónov dolárov a Hollerithovi vyniesli aj doktorský titul na Columbia University. Dierovacie a triediace stroje sa použili pri cenzoch aj v Rusku, Rakúsku, Kanade, Francúzsku, Nórsku, Portoriku, na Kube a Filipínach a opäť v USA v roku 1900.

Hollerithova firma Tabulating Machine Company (1896) sa v roku 1911 zlúčila s niekoľkými podobnými a takto vzniknutá spoločnosť Computing-Tabulating-Recording Company (CTR) zmenila v roku 1924 názov na International Business Machines Corporation (IBM).




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR