Počet voličov na zvolenie prezidenta v 1. kole je otázny

BRATISLAVA 16. februára (WEBNOVINY) - Ústavní právnici sa nezhodujú vo výklade pravidiel prvého kola voľby prezidenta Slovenskej republiky. Nie je jasné, či kandidátovi na zvolenie za prezidenta stačí v prvom kole, ktoré bude 21. marca, viac ako polovica platných hlasov všetkých zúčastnených voličov alebo viac ako polovica platných hlasov všetkých oprávnených voličov. Podľa Ústavy SR je za prezidenta "zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov". V Ústave SR sa ďalej píše, že "ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.“



Ústavný právnik Radoslav Procházka sa k téme v súčasnom predvolebnom období nechce vyjadrovať. Ako ďalej povedal pre agentúru SITA, svoj právny názor prezentoval vlani v Hospodárskych novinách. Pre vydanie denníka z 8. októbra 2008 v článku "Vďaka Mečiarovi boduje Gašparovič" uviedol, že je to otvorená otázka. "Ja sa domnievam, že sa väčšina má počítať z platných hlasov a platné sú len tie, ktoré sú odovzdané,“ uviedol.


Naopak, ústavný právnik Peter Kresák považuje "pokus o otvorenie diskusie" o obsahu tejto časti ústavy (odsek 4 článok 101- je citovaný vyššie, pozn. redakcie) v súvislosti s blížiacimi sa voľbami prezidenta SR za "zjavne neopodstatnený z viacerých dôvodov". Pri čítaní tohto ústavného článku si podľa Kresáka "azda aj menej pozorný čitateľ všimne, že na označenie potrebného počtu hlasov nositeľov moci - voličov, na dosiahnutie určitého výsledku, použil ústavodárca v jeho obsahu dve zásadne odlišné označenia". V prvom kole voľby prezidenta, keď sa hovorí o "nadpolovičnej väčšine platných hlasov oprávnených voličov“ je podľa Kresáka oprávnený volič "osoba, ktorá je nositeľom aktívneho volebného práva". Podľa zákona o voľbe prezidenta právo voliť prezidenta majú všetci občania SR, ktorí v deň voľby dovŕšili 18 rokov veku a zdržiavajú sa na území SR. Ide o približne 4 250 000 voličov. "Oprávnený volič sa pritom samozrejme môže, ale nemusí, zúčastniť týchto volieb," pripomína ústavný právnik. Inak je to v druhom kole volieb hlavy štátu, kedy je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov. Tým sa podľa Kresáka tieto dve skupiny voličov úmyselne a jednoznačne odlíšili. "Slovné spojenie ´nadpolovičná väčšina platných hlasov oprávnených voličov´ totiž označuje nadpolovičnú väčšinu všetkých občanov SR oprávnených voliť prezidenta SR a slovné spojenie ´ najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov´ označuje najväčší počet hlasov tých oprávnených voličov, ktorí sa zúčastnili na voľbách prezidenta SR," zhrnul svoje stanovisko Kresák.


"Pôvod a zmyslel tohto odlišovania je spojený s postavením priamo voleného prezidenta SR, snahou dosiahnuť jeho čo najväčšiu legitimitu v ústavnom prostredí a čo najvyššiu mieru celonárodnej zhody na osobe hlavy štátu, ktorú si vyberajú priamo občania." Preto podľa Ústavy SR, "ak sa v prvom kole nepodarí žiadnemu kandidátovi na funkciu prezidenta SR dosiahnuť podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov, nasleduje štandardné znižovanie kritérií na zvolenie niektorého z kandidátov v kole nasledujúcom, utvorením reálnych podmienok výber hlavy štátu s najväčšou (už nie nadpolovičnou) podporou voličov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že celá diskusia o ´údajnom spore´ je vedená o neexistujúcom ústavnom probléme," dodal pre agentúru SITA Peter Kresák.


Údajný problém okolo výkladu Ústavy v prvom kole voľby prezidenta by mohol vyriešiť Ústavný súd SR. Ten však podľa jeho hovorcu Jozefa Skybjaka od svojho vzniku až doteraz nevydal žiadne rozhodnutie k voľbe prezidenta SR. "Neriešil ani ´podobnú´ vec, v ktorej by vydal rozhodnutie, ktoré by sa dalo analogicky aplikovať aj na voľby prezidenta SR," uviedol ďalej pre agentúru SITA Skybjak. O výklad Ústavy SR ho môžu požiadať len oprávnené osoby - aspoň 30 poslancov parlamentu, prezident, vláda, súd a generálny prokurátor.


Sporný výklad ústavy v prvom kole volieb prezidenta SR znamená možné spory v prieskumoch volebných preferencií. Tri výskumné agentúry - Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade SR, agentúra MVK a spoločnosť GfK Slovakia pre agentúru SITA potvrdili, že pri aktuálnych prieskumoch voličských preferencií k marcovým voľbám prezidenta vychádzajú pri počítaní percent v prospech jednotlivých kandidátov z počtu zúčastnených voličov. Preferencie sa teda počítajú z tých respondentov, ktorí by využili svoje voličské právo a išli by voliť.


Marcové prezidentské voľby sú v poradí treťou priamou voľbou hlavy štátu, dovtedy volil prezidenta parlament. Zatiaľ sa nestalo, že by voľby vyhral niektorý z kandidátov na prezidenta už v prvom kole. Žiadny v ňom ešte nezískal nadpolovičnú väčšinu zo všetkých oprávnených voličov ani zo zúčastnených voličov - teda tých, ktorí prišli k volebným urnám.


Súčasný prezident Ivan Gašparovič pri ohlásení opätovnej kandidatúry na post hlavy štátu 23. januára uviedol, že ak niektorý z kandidátov vyhrá prvé kolo volieb, nemal by to byť ústavno-právny problém.

SITA