Počet utečencov v EÚ poklesol len mierne, presunuli sa na nové trasy

Bratislava 23. novembra (TASR) - Európska únia (EÚ) a médiá sa zdali byť v roku 2016 viac zamestnávané pre EÚ nepriaznivými výsledkami referenda o vystúpení Veľkej Británie z Únie a kontroverznými voľbami prezidenta Spojených štátov. Napriek tomu je problematika masového prísunu žiadateľov o azyl do EÚ a hľadanie efektívneho riešenia na zvládnutie krízy v EÚ stále vysoko aktuálna. Na štvrtkovej bratislavskej konferencii Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky: krehký posun z oblasti rizika do rastovej trajektórie to uviedla jedna z autoriek rovnomennej publikácie, Paula Puškárová, ktorá sa venovala migračnej a utečeneckej kríze, jej novým riešeniam a výzvam.


"Podľa údajov Európskeho štatistického úradu – Eurostatu – zaregistrovali jednotlivé krajiny EÚ v roku 2016 celkovo vyše milión nových žiadostí o azyl, čo znamenalo medziročný pokles o sedem percent v porovnaní s rokom 2015," uviedla Puškárová.

Poslednému roku trvania migračnej a utečeneckej krízy v EÚ podľa jej slov dominovali tri trendy. "Nápor utečencov sa zmiernil zablokovaním trás cez Turecko a centrálne Stredozemie. Utečenci si začali otvárať západnú stredomorskú cestu k španielskym brehom. V národnostnom zložení registrovaných žiadateľov o azyl v EÚ rapídne vzrástol počet obyvateľov Bangladéša, ktorí sa do Únie dostávajú cez Líbyu,” vymenovala v tejto súvislosti hlavné trendy roka 2016 a pripomenula, že Nemecko ako jediný členský štát EÚ počas neho zvýšilo počty prijímaných žiadateľov o azyl.

Opatrenia Únie na reguláciu náporu migrantov, či už dohodami s Tureckom, Líbyou, sprísňovaním azylovej politiky na úrovni členských štátov, alebo rozkladaním pašeráckych sietí, čiastočne obmedzili prísun migrantov, myslí si Puškárová. Zmeny prejavujúce sa v poklese prílevu utečencov o sedem percent sú však podľa jej názoru malé. "To nás vedie k záveru, že v skutku platí hypotéza, že uzatváraním hraníc nedochádza k poklesu utečencov, iba k presunu ilegálnych migrantov na nové nebezpečnejšie trasy,” konštatovala.

Negatívnym dôsledkom súčasných reštriktívnych politík EÚ zostáva i slabý efekt na rozmach pašeráctva a dlhodobo neriešený žalostný stav migrantov a utečencov. "EÚ tak čelí výzve prinášať nové riešenia na reguláciu toku utečencov a migrantov, pravdepodobne i menej reštriktívnu," uzavrela Puškárová.

Konferenciu pri príležitosti prezentácie rovnomennej publikácie organizoval Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Ústavom ekonómie a manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR