Počet pacientov s tuberkulózou na Slovensku rastie

BRATISLAVA 26. marca (WN/SITA) - Tuberkulóza zostáva strašiakom súčasnej spoločnosti aj naďalej. Aj napriek napredovaniu v oblasti liečby totiž na svete ešte nikdy nebolo toľko chorých na tuberkulózu ako teraz. Štatistiky dokazujú, že v posledných rokoch zomiera na tuberkulózu viac ľudí, než tomu bolo pred 16 rokmi. Zlepšenie situácie je ale podmienené napredovaním globálnej zdravotnej starostlivosti. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa v rokoch 2000 až 2020 touto chorobou nakazí jedna miliarda ľudí, dvesto miliónov obyvateľov ochorie a až 35 miliónov zomrie.

Prognózy sú také zlé, že každú sekundu sa niekto vo svete infikuje tuberkulózou. Každý nový pacient predstavuje pre spoločnosť hrozbu. Jeden človek s aktívnou tuberkulózou totiž ročne nakazí desať až pätnásť ďalších ľudí. Z 28 miliónov chorých sa dnes lieči iba päť miliónov. Len v desiatich percentách prípadov však ide o adekvátnu liečbu v kontrolovaných programoch podľa požiadaviek WHO. V súčasnosti navyše neexistuje očkovacia látka, ktorá by dokázala zabrániť šíreniu ochorenia.

Nárast výskytu ochorenia súvisí predovšetkým s obmedzením programov kontroly vo vyspelých krajinách. Ďalšou príčinou je svetová pandémia AIDS, narkománia, neadekvátna liečba, ale hlavne zhoršenie sociálno-ekonomickej situácie v niektorých krajinách. Slovensko sa dá ešte stále považovať za krajinu s nízkym výskytom tuberkulózy, no počet chorých po desiatich rokoch znova vzrástol.V roku 2005 bolo nahlásených 743 prípadov, čo je o 30 prípadov viac než v roku 2004.

Tuberkulóza sa najviac vyskytuje na východnom Slovensku, čo súvisí s vysokou mierou nezamestnanosti v tejto oblasti. Tuberkulóza svojím šírením potvrdzuje, že nepozná hranice. Jej výskyt je v tých oblastiach, kde Slovensko hraničí s krajinami s nízkym výskytom tiež nízky. Na Ukrajine, v Maďarsku a Poľsku je však ročne hlásených dva až štyrikrát viac prípadov tuberkulózy ako u nás.

V posledných rokoch sa sleduje nárast výskytu tuberkulózy aj u novej rizikovej skupiny, ktorú tvoria legálni a ilegálni migranti. Tí prichádzajú na Slovensko hlavne z Čečenska, Indie a Pakistanu. Ďalším novým rizikovým faktorom je lieková rezistencia. Potvrdzuje, že aj dnes si tuberkulóza zachováva atribúty mnohotvárnej a v mnohých prípadoch ťažko liečiteľnej infekčnej choroby. K rezistencii na lieky dochádza v dôsledku nesprávneho konania lekára alebo pacienta. Lekár môže napríklad zvoliť nesprávny liek, alebo odporučiť nesprávne dávkovanie liekov. Pacient si zasa môže poškodiť v dôsledku nedodržiavania pravidelnosti užívania liekov. "Toto sú dôvody, ktoré nás nútia byť ostražitejšími. Okrem toho je potrebné venovať zvýšenú pozornosť aj klasickým rizikovým skupinám obyvateľov, ako sú asociáli, alkoholici, bezdomovci, Rómovia a staršie vekové skupiny," uviedla hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor pneumológie a ftizeológie Eva Rozborilová. Podľa predsedu Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti Ladislava Chovana je zasa nevyhnutné, aby sa nepoľavovalo v žiadnom z účinných protiepidemiologických, preventívnych opatrení, ktoré odborníci budovali päťdesiat rokov. Na súpis týchto opatrení patrí napríklad možnosť izolácie pacienta a jeho aktívna liečba, vyšetrenie osôb, s ktorými sa pacient pravidelne stýkal, jeho sledovanie počas niekoľkých rokov aj po skončení liečby a očkovanie.

Očkovanie novorodencov prípadne preočkovanie detí v jedenástom roku života nechráni pred vznikom tuberkulózy ako takej, ale len pred rozvojom jej závažných foriem. Ide napríklad o miliárnu tuberkulózu a tuberkulózny zápal mozgových blán.