|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 21.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Bohdan
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
13. septembra 2024
Počet ľudí v ekonomicky aktívnom veku na Slovensku prudko klesá, krajiny V4 budú mať čoskoro najmenej mladých na svete
Tagy: Mladí ľudia Seniori
Pomer ľudí v ekonomicky aktívnom a neaktívnom veku na Slovensku prudko klesá. Na Slovensku aj v ostatných štátoch Európskej únie rastie počet seniorov a zároveň klesá počet ...
Zdieľať
13.9.2024 (SITA.sk) - Pomer ľudí v ekonomicky aktívnom a neaktívnom veku na Slovensku prudko klesá. Na Slovensku aj v ostatných štátoch Európskej únie rastie počet seniorov a zároveň klesá počet mladých ľudí, čo spôsobuje prudký pokles pomeru ľudí v ekonomicky aktívnom (15 až 64 rokov) a neaktívnom veku (do 14 a od 65 rokov).
Na údaje upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA). Podľa Organizácie spojených národov (OSN) bol pomer počtu ľudí v aktívnom a neaktívnom veku na Slovensku najvyšší v roku 2009, keď dosiahol úroveň 2,6 ku jednej.
Od vtedy klesol na súčasných 1,92 a podľa prognózy OSN do roku 2050 klesne na 1,32 ku jednej. Historicky najnižší pomer bol na Slovensku na prelome 50. a 60. rokov, keď na jedného neaktívneho človeka pripadalo 1,6 aktívneho. OSN predpovedá, že rovnakú úroveň dosiahneme v roku 2041.
Rozdiel však bude v štruktúre ekonomicky neaktívnych osôb. V 60. rokoch pripadali na jedného seniora štyria ľudia v predproduktívnom veku, avšak v roku 2040 bude na jedného seniora pripadať iba pol juniora. Štáty V4 (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko) a Rakúsko budú v roku 2050 patriť medzi krajiny s najnižším pomerom ekonomicky aktívnych a neaktívnych osôb na svete.
Najnižšiu hodnotu 1,29 bude mať Česko, čo ho umiestni na 150. priečku zo 161 štátov s počtom obyvateľov nad jeden milión. Slovensko bude na 143. priečke. Naopak, Ázia, Latinská Amerika a Afrika budú na opačnom konci tohto rebríčka.
Zdroj: SITA.sk - Počet ľudí v ekonomicky aktívnom veku na Slovensku prudko klesá, krajiny V4 budú mať čoskoro najmenej mladých na svete © SITA Všetky práva vyhradené.
Pomer bol najvyšší v roku 2009
Na údaje upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA). Podľa Organizácie spojených národov (OSN) bol pomer počtu ľudí v aktívnom a neaktívnom veku na Slovensku najvyšší v roku 2009, keď dosiahol úroveň 2,6 ku jednej.
Od vtedy klesol na súčasných 1,92 a podľa prognózy OSN do roku 2050 klesne na 1,32 ku jednej. Historicky najnižší pomer bol na Slovensku na prelome 50. a 60. rokov, keď na jedného neaktívneho človeka pripadalo 1,6 aktívneho. OSN predpovedá, že rovnakú úroveň dosiahneme v roku 2041.
Štáty V4 budú na konci rebríčka
Rozdiel však bude v štruktúre ekonomicky neaktívnych osôb. V 60. rokoch pripadali na jedného seniora štyria ľudia v predproduktívnom veku, avšak v roku 2040 bude na jedného seniora pripadať iba pol juniora. Štáty V4 (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko) a Rakúsko budú v roku 2050 patriť medzi krajiny s najnižším pomerom ekonomicky aktívnych a neaktívnych osôb na svete.
Najnižšiu hodnotu 1,29 bude mať Česko, čo ho umiestni na 150. priečku zo 161 štátov s počtom obyvateľov nad jeden milión. Slovensko bude na 143. priečke. Naopak, Ázia, Latinská Amerika a Afrika budú na opačnom konci tohto rebríčka.
Zdroj: SITA.sk - Počet ľudí v ekonomicky aktívnom veku na Slovensku prudko klesá, krajiny V4 budú mať čoskoro najmenej mladých na svete © SITA Všetky práva vyhradené.
Tagy: Mladí ľudia Seniori
nasledujúci článok >>
Ficov Smer by vo voľbách posilnil, vládna SNS by pohorela a voličov stráca aj Hlas
Ficov Smer by vo voľbách posilnil, vládna SNS by pohorela a voličov stráca aj Hlas
<< predchádzajúci článok
Vylepšia povodne ekonomiku Slovenska? Odborníčka vysvetľuje takzvaný „efekt rozbitého okna“
Vylepšia povodne ekonomiku Slovenska? Odborníčka vysvetľuje takzvaný „efekt rozbitého okna“