|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 24.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Emília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
25. marca 2016
Počas Veľkej noci v Klenovci obväzovali zvony handrami
Slávenie Veľkej noci v obci Klenovec v Rimavskosobotskom okrese sa vyznačovalo niekoľkými miestnymi zaujímavosťami. TASR o nich informovala etnologička Emília ...
Zdieľať
Ilustračné foto Foto: TASR/Pavol Ďurčo
Klenovec 25. marca (TASR) – Slávenie Veľkej noci v obci Klenovec v Rimavskosobotskom okrese sa vyznačovalo niekoľkými miestnymi zaujímavosťami. TASR o nich informovala etnologička Emília Mázorová z Novohradského múzea s galériou v Lučenci, ktorá ich zaznamenala vďaka svojmu osobnému výskumu.V katolíckych prostrediach na Slovensku bolo podľa jej slov na Zelený štvrtok zvykom zväzovať zvony, ktoré zostali zviazané až do Bielej soboty večer. Podobný zvyk bol zaužívaný aj v Klenovci, hoci šlo o evanjelickú obec. „V Klenovci však zvony úplne nezviazali, ale iba obviazali, obkrútili handrami. Zvony potom stále plnili svoju úlohu a zvolávali veriacich. Zvonili ale oveľa tichšie, keďže to bol takzvaný tichý týždeň,“ vysvetlila Mázorová. Dodala, že výraz handra v tomto prípade nie je hanlivým, pretože v miestnom nárečí sa tak nazývala bežná tkanina.
Význačným pre Klenovec je podľa jej slov tiež veľmi pekný mužský kroj. „Bol prekrásne vyšívaný a chlapi v ňom chodili do kostola počas všetkých štyroch pôstnych nedieľ. Ženy sa však obliekali len do jednoduchého čierneho oblečenia,“ priblížila etnologička. Špecifikom sa v obci vyznačovala aj Kvetná nedeľa, počas ktorej Klenovčania zachovávali starodávny zvyk chodenia do kostola s deťmi. „Do kostola šli aj s úplne malými deťmi, nosili ich na rukách. Deti boli vlastne symbolom, prirovnávali ich k palmovým ratolestiam a zobrazovali spätosť so svetom mláďat,“ priblížila Mázorová.
S veľkonočnými sviatkami boli v Klenovci spojené aj typické jedlá. „Na Zelený štvrtok sa varil zelený bôb. Keďže nový v tom čase ešte samozrejme nerástol, varili sušený bôb,“ načrtla etnologička s tým, že jeho zelená farba bola symbolikou a ľudia sa týmto spôsobom snažili o dobrú úrodu. Naopak, na Bielu sobotu bola v Klenovci tradičným jedlom zatrepaná polievka s vajcom alebo ryža s mliekom. „Opäť šlo o mágiu spojenú s farebnosťou, keďže obidve jedlá boli bielej farby,“ zakončila Mázorová.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR