Po voľbách v USA: Obmedzovanie obchodu sa zriedka skončilo dobre

Frankfurt nad Mohanom 12. novembra (TASR) - Novozvolený americký prezident Donald Trump ukazuje: Globalizácia a medzinárodný obchod vychádzajú z módy. Informuje o tom portál FAZ.net. Ale obmedzovanie obchodu sa zriedka skončilo dobre.


Donald Trump nie je zakladateľom trendu, ale patrí do tendencie: Globalizácia sa stala neobľúbenou. Výmena tovarov s inými krajinami, ak sa dalo, prijímali sa aj ľudia z iných krajín - to v samotných Spojených štátoch vychádza z módy, v domovine prisťahovalcov. Aj odmietaním cudzincov vyhral tento týždeň voľby v Amerike a tiež odmietaním obchodovania.

Je to zmena trendu. Ľudia obchodujú odkedy jestvujú. Už v dobe bronzovej pred 4000 rokmi sa dopravoval zinok z Anglicka do Grécka či meď z oblasti Álp do Škandinávie. Lebo surovín pre zámočníctvo toho obdobia sa tam nachádzalo málo a dobre za ne platilo.

Teraz sa však globalizácia dostala na plytčinu. Čína a mnoho iných rozvojových krajín sa ešte celkom nezačlenili do svetového obchodu, ale trend sa obracia.

V Spojených štátoch sa dohody o zónach voľného obchodu s Áziou stali mimoriadne neobľúbené. Ale ani v Nemecku to nie je inak. Občania sa stavajú proti dohode o voľnom obchode medzi Európou a Kanadou (CETA) a EÚ a Spojenými štátmi (TTIP). Briti sa veľmi nerozčuľujú nad obchodovaním s tovarmi, ale sa hnevajú na pohyb ľudí, ktorý je s ním spojený. Takže sa rozhodli opustiť Európsku úniu, najintegrovanejšiu zónu voľného obchodu na svete.

V roku 1960 mal svetový export hodnotu 1,96 bilióna USD (1,78 bilióna eur), v roku 2000 dosiahol vyše 6,5 bilióna USD a v roku 2014 vytvoril rekord, keď sa tovary exportovali za vyše 19,112 bilióna USD. Vlani klesol na 16,579 bilióna USD.

Obchod nebol vždy mierový. Veľké obchodné spoločnosti Holanďanov si držali veľké armády a viedli vlastné vojny. Prinajmenšom však presne tak často zamedzoval obchod vojnám. Nikto predsa nestrieľa na svojich zákazníkov.

Obmedzovanie svetového obchodu však malo neraz tragické následky. Aj Nemecko prispelo svojím podielom k strate blahobytu a to v 19. storočí. V prvej veľkej kríze, ktorá vznikla v roku 1873 praskla bublina rozmachu v Nemecku. Ríšsky kancelár Otto von Bismarck sa rozhodol pre ochranné clá. Mali chrániť nemecký agrárny sektor a priemysel. Urobil to, avšak na náklady obyvateľstva, ktoré doplácalo na rast cien potravín. Iné krajiny sa vydali na rovnakú cestu. Od roku 1890 sa dostal svet do permanentných obchodných vojen. Prechod k ideologickým motívom bol hladký. A na konci vznikla prvá svetová vojna. (1 EUR = 1,0904 USD)


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR