Po rokoch v Bruseli sa cíti ako Belgičanka, no drieme v nej Slovenka

Brusel 22. decembra (TASR) – Jej rodnou rečou je slovenčina a na Slovensku sa narodila, a predsa sa sčasti cíti ako Belgičanka. Za 22 rokov si na život v Bruseli zvykla, ale Belgicko podľa nej nie je pre každého. Prečo to tak je, v čom je tu život iný oproti Slovensku a aké sú miestne vianočné zvyky pre TASR priblížila Lucia.


V Belgicku sa cíti takmer ako domáca

Lucia (28) sa do Belgicka presťahovala pred viac ako dvoma desaťročiami a absolvovala tam základnú, strednú aj vysokú školu. V súčasnosti je vyštudovanou pediatričkou a do získania vytúženej atestácie jej chýba vyše roka. Napriek štúdiu a kariére v Belgicku však svoje korene nezaprie.

"Ja sa cítim už viac–menej ako domáca, Belgičania ma už berú ako domácu, len s tým, že mám istú časť Slovenky, čo je vo mne, a necítim sa ako 100-percentná Belgičanka; ale zas, keď idem na Slovensko, tak sa necítim ako 100-percentná Slovenka," vysvetlila Lucia.

Oproti Slovensku vníma Belgicko ako kozmopolitnejšie a národnostne pestrejšie, čo robí Brusel zaujímavým. Tým by podľa nej mohol byť lákavý pre mladých ľudí zo Slovenska - nie však pre každého. "Tu si ťažko ľudia zvykajú na počasie, je tu sychravo a s tým mávajú Slováci problém, pretože to pôsobí deprimujúco," upozornila mladá doktorka.

Tiež považuje za dôležité osvojiť si pred príchodom do Belgicka francúzštinu alebo flámčinu, pretože okrem Bruselu si človek iba s angličtinou nemusí vystačiť. Na druhej strane uviedla, že miestni obyvatelia i štát ako celok sú k cudzincom prívetiví: "Dá sa tu zapadnúť ľahko, mladým by som radila, aby si to skúsili."

Ako trávia vianočné sviatky Belgičania

Mladá pediatrička Lucia sa priznala, že pri štedrovečernom stole jedáva typické slovenské menu – kapustnicu a rybu -, pretože sviatky obvykle trávi so svojou slovenskou rodinou. Štedrý večer v rodinnom kruhu je základom aj pre miestnych obyvateľov, ale tradičné pokrmy nie sú pravidlom. Jednako sa na stole objavuje pomerne často pečená morka, cibuľová polievka a vianočný koláč nazývaný "buche de Noel".

Lucia skonštatovala, že s rozšírenosťou slovenských tradičných vianočných pokrmov v domovine sa to porovnať nedá. "V podstate všetci, koho poznám, jedávajú niečo iné," uviedla. Rovnako ako pri etnickom zložení, aj pri štedrovečernom stole v Belgicku prevláda pestrosť. Na stole býva napríklad husacia pečeň, ale aj krevety a ďalšie plody mora. Spoločným menovateľom je fakt, že sú to drahšie alebo slávnostnejšie jedlá, na ktorých si Belgičania nezvyknú pochutnávať vo všedný deň.

"Večera je väčšinou veľmi dlhá, začne sa jesť až okolo ôsmej večer, je viacero chodov vrátane polievky, aperitívu a dezertu, a preto sa stáva, že sa pretiahne až cez polnoc," vysvetlila Lucia. Vianočné darčeky rodiny otvárajú až po prehltnutí posledného sústa.

Ďalším špecifikom je, že Belgičania si obvykle doprajú štedrovečerných stretnutí hneď niekoľko - jedno s rodinou a ďalšie s kamarátmi alebo kolegami. "Ten vianočný týždeň je pre nich možnosťou stretnúť sa s rôznymi ľuďmi," zhrnula slovenská pediatrička.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR