Po pár sporoch sa podľa T.Winklera stali zo Štúra a Hurbana priatelia

Bratislava 10. augusta (TASR) - Prozaik a literárny historik i kritik Tomáš Winkler je okrem viacerých umelecko-náučných diel aj autorom biografickej monografie o Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi Perom a mečom. Knihu vydalo vydavateľstvo Tatran v Bratislave v roku 1982, jej druhé vydanie vyšlo v Matici slovenskej v roku 1997. Je to viac próza ako literatúra faktu, mierne beletrizovaný životopis J. M. Hurbana.


Vieme, že Hurban bol celoživotným priateľom, spolupracovníkom, spolubojovníkom a neskôr i životopiscom Ľudovíta Štúra. Vieme i to, že Štúr mu bol na svadbe i to, že Hurban bol tým kňazom, čo ho pochoval. Preto celkom logicky môžeme očakávať, že kniha prináša aj závažné výpovede o živote Ľudovíta Štúra a o ich vzťahoch v rôznych obdobiach života Dokonca prináša svedectvá aj o ich sporoch a polemikách, ktoré patria k životu i medzi najlepšími priateľmi.

A je to naozaj tak. Svedčí o tom už svedectvo o samom prvom stretnutí Štúra a Hurbana. Autor ho prostredníctvom priateľského vzťahu Hurbana s Jurajom Záborským opísal takto: „A potom sa rozhovorí o tom, aké reči spolu viedli, ako on pohŕdal Štúrom, no Jurko zasa o Ľudovítovi len pekne, chváliac jeho múdru hlavu, ktorá magicky priťahuje všetkých horlivcov. Hurban mu však odporuje. Štúr nie je hlava filozofická, ani jeho myšlienky nie sú filozofické. Hurban neuznáva Štúra a nemá ho v láske. Stačí však jediný rozhovor so Štúrom a Hurban sa razom obráti. Otočí sa chrbtom k minulosti a odteraz až do konca života bude stáť na tej strane, kde je Štúr. Za tichého letného večera sa Hurban prechádza pred lyceálnou budovou na Konventnej ulici, keď sa v jej bráne nečakane zjaví Ľudovít. Obaja zastanú. Mlčanie preruší Štúr a osloví Hurbana. 'Akože, pán Jozef, cvičíte sa v slovenskej reči? Vy máte dobré schopnosti... Nuž, vy ste Slovan, či nie? A Jurka Záborského priateľ?' 'Áno, som Slovák. A Jurko je môj priateľ.' 'Hodný šuhaj, len sa ho pridŕžajte a navštívte i mňa. Dobrú noc.'“

Winklerova kniha Perom a mečom je tiež svedectvom o tom, koľkokrát v živote musel Ľudovít Štúr zaťať zuby a prekonať sklamanie z nedodržania dohôd a sľubov. „Ale keď treba ísť s prosbopisom do Viedne, horlivosti trochu ubudne a Štúr je v rozpakoch, ako všetko dopadne. Jozeffy váha pripojiť k rekurzu svoj podpis, až neskôr sa odhodlá, že pôjde do Viedne. Konečne 1. júna 1842 odchádza slovenská deputácia z Bratislavy a 4. júna ju prijal štátny kancelár Metternich. (...) Žiadosti slovenského národa (tzv. Prestolný prosbopis) tam predniesli Pavol Jozeffy, Ján Chalupka, Samuel Ferienčík a Michal M. Hodža. Štúr s Hodžom už pred príchodom ostatných účastníkov deputácie pripravovali pôdu na ich prijatie a u Kolowrata sa prihovárali za povolenie slovenských novín.“

A o štyri roky neskôr: „Hurban a Štúr vystupujú na tatrínskom zhromaždení (16.-17. septembra 1846) ako jeden muž, stojac tesne pri sebe. Prednosta Tatrína (Hodža) vymenoval Štúra a Hurbana za 'osobitné vyslanstvo', ktoré bude u panovníka vymáhať povolenie Tatrína. Ďalšími členmi deputácie boli Pavel Mazúr, Juraj Bartoš, Karol Bella, Jozef Ščasný a Ján Paškay. Všetci menovaní sa mali 20. októbra dostaviť k Štúrovi a potom žiadať panovníka i vládu. Hneď sa medzi účastníkmi tatrínskeho zhromaždenia urobila zbierka na výdavky deputácie. Útraty sa mali čiastočne hradiť aj z tatrínskej pokladnice. Zlatky boli pokope, ale keď prišiel 20. október - k Štúrovi do redakcie prišli len dvaja: Mazúr a Hurban. Štúr bol sklamaný, že jedni sa vyhovorili, iní sa zasa ospravedlnili. A tak, aby Slovensko v hanbe nezostalo, vybrali sa do Viedne aspoň oni traja.“

Až majestát smrti vystavil verný obraz Štúrovho a Hurbanovho priateľského vzťahu. Vzťahu plného porozumenia v zásadných veciach, ktoré sa rodilo z nedorozumení v čiastkových veciach každodenného života. „Hurbanov svet je chudobnejší o veľké priateľstvo, ktoré napriek zvratom a nedorozumeniam napĺňalo zmysel jeho života. 'Ja som porád duševne veľmi zrazený smrťou nebohého nášho Ľudovíta Štúra.'“

Winklerova kniha Perom a mečom nie je len beletrizovanou biografiou Jozefa Miloslava Hurban, ale logicky vypovedá aj o živote a diele Ľudovíta Štúra.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR