Po novom bude možné reagovať len na nepravdivé tvrdenia

Sprava: Poslanci NR SR za stranu SaS Juraj Droba, Martin Fecko, Stanislav Fořt a Jaroslav Suja. Bratislava, 26. máj 2011.Ilustračné foto SITA/Jozef JakubčoBRATISLAVA 31. mája (WEBNOVINY) - Po novom bude možné reagovať len na nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia uvedené v médiách. V súčasnosti je možné odpovedať aj na pravdivé tvrdenia. Vyplýva to z návrhu novely tlačového zákona, vďaka ktorej o právo na odpoveď prídu všetci verejní funkcionári, predsedovia a podpredsedovia politických strán aj politické strany. Návrh obmedzuje právo na odpoveď pre verejných činiteľov vtedy, ak ide o tvrdenia súvisiace s výkonom ich právomocí. Ako súkromným osobám ostáva verejným činiteľom toto právo zachované, čo je v súlade s Ústavou SR.



Poslanci rozhodli, že právo na odpoveď bude mať aj osoba, proti ktorej je vedené trestné konanie

V zmysle odporúčania Výboru ministrov Rady Európy totiž v novom mediálnom prostredí patrí právo na odpoveď každej fyzickej alebo právnickej osobe bez ohľadu na národnosť alebo bydlisko ako možnosť reagovať na nesprávne fakty uverejnené o jej osobe, ktoré sa dotýkajú jej osobných práv. Medzinárodné dokumenty upravujúce tento inštitút nevylučujú osobu, proti ktorej sa vedie trestné konanie z osôb, ktorým sa právo na odpoveď priznáva a skutočnosť, že sa proti osobe vedie trestné konanie, nie je ani dôvodom na odmietnutie žiadosti o uverejnenie odpovede.


Sporné právo na odpoveď je hlavnou zmenou v zákone

Sťažovateľ - fyzická alebo právnická osoba - musí pri žiadosti o odpoveď najprv preukázať nepravdivosť skutkových tvrdení zverejnených médiom a zároveň sa rušia sankcie. Návrh tiež ruší možnosť, aby si niekto mohol uplatniť právo na opravu aj na odpoveď súčasne, vydavatelia tiež nebudú zodpovední za obsah opravy, odpovede či dodatočného oznámenia. Okrem toho bude možné odmietnuť zverejnenie opravy, odpovede či dodatočného oznámenia, ak by tým bol spáchaný trestný čin, priestupok, iný delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Za rovnocenné miesto, na ktorom sa oprava, odpoveď a dodatočné oznámenie musí zverejniť, bude zákon v budúcnosti pokladať aj miesto, ktoré vydavateľ vopred vyhradí, zreteľne označí a odlíši od ostatného obsahu, aby na ňom opravy, odpovede a dodatočné oznámenia zverejňoval pravidelne. Vypúšťa sa aj ustanovenie o tom, že ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o to požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 do 4 980 eur. Vydavatelia tiež po novom nebudú musieť začiatkom roka zverejňovať štruktúru vlastníckych vzťahov média.

Zákon po podpise prezidenta Ivana Gašparoviča by mal nadobudnúť účinnosť 1. júla. Žiadosť o uverejnenie opravy, žiadosť o uverejnenie odpovede a žiadosť o uverejnenie dodatočného oznámenia týkajúce sa skutkového tvrdenia, ktoré bolo uverejnené pred 1. júlom, sa budú posudzovať podľa predpisov účinných do 30. júna.

Argument opozície, že návrhom novely tlačového zákona sa znižujú práva občanov, nie je podľa ministra kultúry Daniela Krajcera pravdivý. Práva verejnosti zostávajú podľa neho zachované. Zdôraznil, že návrhom sa nijako neruší inštitút práva na odpoveď a v norme zostáva aj právo na opravu. Súčasné znenie tlačového zákona presadila v roku 2008 vláda Roberta Fica a vtedy vyvolal búrku nevôle vtedajšej opozície a vydavateľov.