![]() |
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
![]() |
||||||
Sobota 5.4.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
![]() |
||||||
Meniny má Miroslava
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
![]() |
![]() ![]() ![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
|
13. augusta 2015
Po literárnych stopách sa Jaroslav Rezník vydal aj za Ľ. Štúrom
Spisovateľ a básnik Jaroslav Rezník.
Zdieľať

Koncepcia knihy je vysvetlená v jej úvode. Autor cestuje po Slovensku, nachádza nehnuteľné literárne pamiatky a rozpráva o tom období života literárneho tvorcu, ktoré sa k danej pamiatke a lokalite bezprostredne viaže. V súvislosti s osobnosťou Ľudovíta Štúra tak rozpráva o jeho živote a tvorbe na mnohých miestach Slovenska, no najviac v Bratislave, Modre, Myjave, Zvolene, Košiciach, Ostrej Lúke, no a, samozrejme, v Štúrovom rodnom Uhrovci. V duchu koncepcie tam vyrozprával príbeh zo Štúrovho detstva.
Poviedka má názov A keď sa dáme dokopy a približuje nám jeden deň z najranejšej Štúrovej mladosti, keď sa vracal po skončení prvého ročníka gymnázia v Rábe domov na prázdniny. Vracal sa na drevenom sedliackom voze spoločne so spolužiakmi Jankom Kissom a Samkom Melferberom. Chlapci cestou viedli aj takýto rozhovor: - O to práve ide, Janko! Čo ďalej? Položme si otázku: Kto o nás vie? Kto o nás počul? Kto vo svete si uvedomuje, že kdesi v strednej Európe, medzi Dunajom a Tatrami, je dobrý, pracovitý a zaiste aj múdry ľud? Počuli ste tie pekné piesne, čo sa ozývali z polí? - rozhovoril sa Ľudovít. - Chlapci jednohlasne prikývli. Nevšimli si, že i pohonič sváko Ondro prestal pošibkávať kone a započúval sa do ich rozhovoru. A Ľudovít pokračoval: - V nich je skrytý život tohto ľudu. A bude sa ďalej rozvíjať. Ide len o to, ako urýchliť narastanie tejto našej malej vetvičky, čo sa Slovenskom volá. Ako ju prebudiť k takému životu, aby zavoňala po celej Európe, ba aj po celom svete? - Myslíš, že sa to dá? - zašepkal Janko. - Som o tom presvedčený, - povedal rozhodne Ľudovít!
Vo faktografickej časti poviedky autor potom vysvetlil: „Ako dvanásťročného ho poslali na gymnázium do Rábu, dnešného Győru v Maďarsku, aby sa dobre naučil po maďarsky a po nemecky. Tu na hodinách profesora Leopolda Petza, pôvodom Slováka zo Skalice, si po prvý raz uvedomil slovanskú spolupatričnosť a národnú príslušnosť. Môže sa nám to zdať predčasné, ale pravda je taká, že už ako štrnásťročný sa nad týmito otázkami celkom vážne zamýšľal. Potvrdzuje to aj básnik a literárny historik Štefan Krčméry, keď hovorí, že Ľudovít Štúr prišiel roku 1829 do Bratislavy '...nad životom národa svojho vážne zamyslený.' Slovenskému národu, jeho duchovnému i materiálnemu povzneseniu zasvätil celý svoj ďalší život.“
V kapitolke o Ostrej Lúke a o vzťahu Ľ. Štúra k Adele Ostrolúckej nájdeme aj tento citát z listu Ľudovíta Štúra Adelinej matke, ktorý jej napísal, keď mu po revolúcii radila prijať úradnícke miesto pri krajinskom súde v Bratislave: „Nie je to časné dobro, čo som hľadal, hoci i to si nemálo cením. Nepominuteľné predsa nemôže vyvážiť skoro pominuteľné a preň človek musí neraz zriecť sa príjemného, ba aj najdrahšieho. A odriekania som sa učil od najvčasnejšej mladosti.“ To nebola tvrdohlavosť, to nebola povýšenecká póza urazeného človeka, to bolo skalopevné presvedčenie o správnosti svojho životného postoja o historickosti svojho ideálu i o pochopení svojho životného poslania.
Kniha má viacstranovú farebnú dokumentárnu prílohu, ktorá je netradične umiestnená na začiatku. Text vo vnútri je ilustrovaný čiernobielymi dokumentárnymi fotografiami a obrázkami, od portrétov, cez fotografie pamiatok, ilustrácie z kníh, reprodukcie obálok a titulných listov, až po autografy rukopisov a podpisov autorov. Má menný i miestny register i register miest a obcí.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR