Po eurovoľbách dôjde k zmenám na všetkých vedúcich postoch EÚ

Manfred Weber (46) je nemecký europoslanec a volebný líder a kandidát európskych ľudovcov (EPP) na šéfa eurokomisie. Dobrý výsledok EPP v eurovoľbách by mu hral do karát, avšak francúzsky prezident Emmanuel Macron a iní európski lídri si nemyslia, že šéf budúcej exekutívy EÚ musí byť niekto z volebných lídrov európskych politických rodín.

Frans Timmermans (58), holandský politik, volebný líder Strany európskych socialistov (PES) a prvý podpredseda EK, má dobré rečnícke kvality (ktoré chýbajú Weberovi) a ovláda šesť jazykov. Jeho šance znižujú slabšie vyhliadky socialistov v eurovoľbách.

Michel Barnier (68), francúzsky europoslanec zo skupiny EPP a hlavný vyjednávač EÚ pre brexit, sa neuchádza o žiadne vysoké funkcie, je však dobrým zákulisným hráčom, je považovaný za umierneného politika, ktorý má podporu Macrona a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, a teda aj za vhodnú náhradu namiesto Webera.

Margrethe Vestagerová (51), dánska eurokomisárka pre hospodársku súťaž, je volebnou líderkou európskych liberálov (ALDE), ktorí môžu byť povestným jazýčkom na váhach. Získala veľkú prestíž ako nekompromisná bojovníčka proti daňovým únikom veľkých nadnárodných spoločností. Má potenciál dohodnúť sa s Macronom, Merkelovou a ďalšími európskymi liberálnymi premiérmi.

Kristalina Georgievová (65), bývalá bulharská eurokomisárka a v súčasnosti generálna riaditeľka Svetovej banky, je z tábora socialistov. Údajne má diskrétnu podporu niektorých východoeurópskych vlád, aby sa stala prvou šéfkou eurokomisie ako kandidátka z bývalej komunistickej krajiny.

Christine Lagardeová (63), bývalá francúzska ministerka financií, je z tábora EPP. Výkonná riaditeľku Medzinárodného menového fondu (MMF) je považovaná za vhodnú prvú ženskú kandidátku na post predsedu EK a Európania nezabudli, že MMF poskytla EÚ potrebnú pomoc počas krízy v eurozóne.

Dalia Grybauskaite (63), končiaca litovská prezidentka a bývalá eurokomisárka, má skúsenosti aj ako ministerka financií. Viditeľná osobnosť v EPP si po desaťročí stretávania sa s ostatnými európskymi lídrami vytvorila vhodný profil na šéfku predsedu Európskej rady, kde by mohla nahradiť Donalda Tuska. Jej nevýhodou je prílišná zaujatosť voči Rusku, čo by mohlo sťažiť rokovania, kde je potrebný konsenzus.

Mark Rutte (52), holandský premiér z tábora ALDE, je ďalším veteránom európskych summitov, tiež sa o ňom hovorí ako o možnom nástupcovi Tuska.

Valdis Dombrovskis (47), lotyšský eurokomisár zodpovedný za euro, má skúsenosti ako premiér a v EÚ oceňujú jeho dôslednosť a čestnosť, s ktorou sa zaoberal eurozónou, nemá však dostatočne širokú politickú podporu.

Guy Verhofstadt (66), bývalý belgický premiér, šéf skupiny ALDE v europarlamente, kde bol zodpovedný aj za brexit, je presvedčeným európskym federalistom a má ambície stať sa predsedom Európskeho parlamentu.

Andrej Plenkovič (49), chorvátsky premiér a bývalý europoslanec, je zo skupiny EPP a podľa niektorých diplomatov hľadá podporu v radoch tejto strany a u východoeurópskych spojencov, aby získal vplyvnú funkciu v Bruseli.

Josep Borrell (72), terajší šéf španielskej diplomacie a bývalý predseda EP je podnecovaný premiérom Pedrom Sanchezom, aby španielski politici obsadili vysoké posty v euroinštitúciách.

Charles Michel (43), súčasný belgický premiér, je zo skupiny ALDE. Po parlamentných voľbách, ktoré sa konajú v jeho krajine s európskymi voľbami, by mohol opustiť vládu a je vnímaný ako možný nástupca Donalda Tuska.

Alexander Stubb (51), podpredseda Európskej investičnej banky (EIB) a bývalý fínsky premiér, prehral súboj s Weberom o volebného lídra EPP. Presvedčený Európan má veľké skúsenosti zo zákulisia európskych inštitúcií a môže ašpirovať na vysoké funkcie.

Hella Thorningová-Schmidtová (52), dánska expremiérka z tábora socialistov, je momentálne mimo politiky, je šéfkou mimovládnej organizácie Save the Children. Jej meno sa často zjavuje pri návrhoch možných kandidátov na obsadenie vrcholných európskych inštitúcií.

Angela Merkelová (64), nemecká kancelárka od roku 2005, už naznačila, že sa po skončení mandátu nebude uchádzať o žiadne európske pozície. Jej politická sila však môže byť podporou pre EÚ v prípade jej oslabenia nacionalistickými silami.

O prezidenta ECB sa podľa Reuters chcú "pobiť" Francúzsko a Nemecko. Za možných kandidátov sú však považovaní viacerí šéfovia centrálnych bánk - Jens Weidmann z Nemecka, Francois Villeroi de Galhau z Francúzska, Olli Rehn z Fínska, Klaas Knot z Dánska a tiež bývalý šéf fínskej centrálnej banky Erkki Liikanen.