|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
07. novembra 2005
Po Američanoch môžu prísť Číňania
Maďarská armáda už neráta s ďalším využitím vojenskej leteckej základne v Taszáre. Americkí vojaci s obslužným personálom a s bojovými lietadlami ju po deviatich rokoch ešte vlani opustili.
Zdieľať
Nahradiť by ich mohli čínski podnikatelia, zaujímajúci sa o využitie areálu.
Zástupcovia severočínskej provincie Kansu prejavili predbežný záujem o budúce využitie letiska v maďarskom Taszáre na komerčné účely. Počas návštevy partnerskej Šomodskej župy v južnom Zadunajsku sa oboznámili s plánmi rozvoja 540-hektárovej plochy po uzavretí vojenskej základne. Odniesli si so sebou aj nedávno vypracovaný marketingový projekt využitia tohto územia.
Podľa návrhov regionálnej a miestnej samosprávy v Taszáre by malo vzniknúť regionálne civilné letisko s využitím ako logistické centrum. Jeho výstavba by mala byť hradená aj z prostriedkov Národného rozvojového plánu s pomocou európskych zdrojov. Čínsky veľvyslanec sa už tiež zaujímal o ďalšie perspektívy letiska neďaleko župného sídla Kaposváru po odchode amerických vojakov. Maďarsko je totiž pre Číňanov obchodnou bránou do Európy. Najmä v Budapešti už niekoľko rokov žije početná niekoľkotisícová čínska komunita biznismenov s rodinami. Maďarský premiér takisto ponúkol logistické využitie taszárskej základne pri návšteve Číny.
Uzavretie základne znamená stratu okolo štyristo pracovných miest pre asi pätinu obyvateľov Taszáru. Starosta obce Sándor Pataki hodnotí situáciu ako veľmi smutnú. Obyvatelia však dúfajú, že sa nájdu investori, ktorí budú ďalej prevádzkovať letisko. Z pobytu amerických vojakov v Taszáre, slúžiacom pôvodne ako zabezpečovacia základňa počas mierovej operácie OSN v Bosne a Hercegovine, mali miestni obyvatelia prospech práve v podobe pracovných príležitostí a príjmov.
V čase bombardovania Belehradu však na letisku v Taszáre pristávali a štartovali aj americké lietadlá F-18, ako aj prieskumné bezpilotné stroje Predatory. Neskôr na letisku cvičili irackých dobrovoľníkov pre službu v novej irackej polícii. Práve odtiaľ odišla pred viac ako dvoma rokmi maďarská vojenská jednotka do Iraku, odkadiaľ sa už koncom minulého roka vrátila domov.
Martin Benko
Podľa návrhov regionálnej a miestnej samosprávy v Taszáre by malo vzniknúť regionálne civilné letisko s využitím ako logistické centrum. Jeho výstavba by mala byť hradená aj z prostriedkov Národného rozvojového plánu s pomocou európskych zdrojov. Čínsky veľvyslanec sa už tiež zaujímal o ďalšie perspektívy letiska neďaleko župného sídla Kaposváru po odchode amerických vojakov. Maďarsko je totiž pre Číňanov obchodnou bránou do Európy. Najmä v Budapešti už niekoľko rokov žije početná niekoľkotisícová čínska komunita biznismenov s rodinami. Maďarský premiér takisto ponúkol logistické využitie taszárskej základne pri návšteve Číny.
Uzavretie základne znamená stratu okolo štyristo pracovných miest pre asi pätinu obyvateľov Taszáru. Starosta obce Sándor Pataki hodnotí situáciu ako veľmi smutnú. Obyvatelia však dúfajú, že sa nájdu investori, ktorí budú ďalej prevádzkovať letisko. Z pobytu amerických vojakov v Taszáre, slúžiacom pôvodne ako zabezpečovacia základňa počas mierovej operácie OSN v Bosne a Hercegovine, mali miestni obyvatelia prospech práve v podobe pracovných príležitostí a príjmov.
V čase bombardovania Belehradu však na letisku v Taszáre pristávali a štartovali aj americké lietadlá F-18, ako aj prieskumné bezpilotné stroje Predatory. Neskôr na letisku cvičili irackých dobrovoľníkov pre službu v novej irackej polícii. Práve odtiaľ odišla pred viac ako dvoma rokmi maďarská vojenská jednotka do Iraku, odkadiaľ sa už koncom minulého roka vrátila domov.
Martin Benko